04.08.2018, 11:22

Prečo nekričal Košičan Raši, keď Jaguar zaparkovali v Nitre?

Nájdenie vinníka tohto vyjednávacieho neúspechu našej vlády nenechalo na seba dlho čakať.

Richard Raši
Zdroj: TASR/M. Baumann

Niekoľko mesiacov do médií unikajú náznaky o záujme veľkého investora – automobilky, postaviť výrobný závod na východe Slovenska. Všetko prebieha v tajnosti, za zatvorenými dverami.

Nevie sa, o čo ide, koľko to bude daňových poplatníkov stáť, pretože podľa vyjadrení generálneho manažéra strany Smer-SD Viktora Stromčeka a ministra hospodárstva Petra Žigu je to to posledné, čo ľudia potrebujú vedieť. Máme to nechať na kompetentných, ktorí vyjednajú výhodné podmienky a vytvoria pracovné miesta na východe Slovenska. Nevyjednali. BMW nepríde do Košíc, ale do maďarského Debrecínu.

O neštandardných vyjednávacích metódach tejto vlády svedčia aj vyjadrenia župana Košického samosprávneho kraja, v zmysle ktorých dotknuté obce, samosprávny kraj ani iné organizácie regiónu, ktoré mohli zásadným spôsobom dopomôcť k úspechu, nemali o rokovaniach žiadne informácie. Navyše, územie plánovaného strategického parku Haniska, v ktorom mal byť závod BMW umiestnený, nebolo v dostatočnom predstihu na takúto investíciu pripravené.

Nájdenie vinníka tohto vyjednávacieho neúspechu našej vlády nenechalo na seba dlho čakať. Slovami podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho sme sa dozvedeli, že:

„Z môjho pohľadu jedným z faktorov mohli byť aj vyjadrenia opozície, ktorá spochybňuje potrebu ďalších automotive investorov v SR a aj to mohlo rozhodnúť. Lebo v roku 2020 sa môže teoreticky stať také nešťastie, že sa súčasná opozícia dostane k moci a pre investorov v automobilovom priemysle to znamená neisté prostredie po voľbách.“

Masívna koncentrácia automobilového priemyslu na Slovensku mohla pre BMW znamenať, naopak, výhodu oproti Maďarsku. Napriek tomu Slovensko pre nich nebolo dostatočne atraktívne a rozhodli sa uprednostniť nášho južného suseda. Skôr ako ukazovať prstom okolo seba by sa slovenská vláda mala zamyslieť nad skutočnými dôvodmi.

Ponúkam pár tipov pre tých kompetentných:

Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie
Podľa štúdie Paying Taxes 2018, ktorú vydala skupina Svetovej banky a poradenská spoločnosť PwC, celková daňová sadzba na Slovensku dosahuje 51,6 %. To je až o vyše 12 percentuálnych bodov viac, ako je priemer krajín Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu (39,6 %). Vysoko dokonca prevyšujeme priemer všetkých 190 krajín zapojených do štúdie, ktorý dosahuje 40,5 %. Slovensko má podľa stavu daňovej legislatívy ku koncu roka 2016 5. najvyššie daňové zaťaženie v rámci krajín Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu. Samotné daňové a odvodové zaťaženie práce na Slovensku predstavuje až 39,7 %, daň z príjmov právnických osôb dosahuje 10,5 % a ostatné dane 1,4 % celkového daňového zaťaženia.

Administratívne povinnosti a neustále sa meniaca legislatíva
Tie u nás predstavujú nadmernú záťaž. Podľa prieskumu INESS až 196 zákonov týkajúcich sa podnikateľského prostredia bolo spolu novelizovaných 2286-krát. Medzi najčastejšie novelizované zákony sa zaradili zákon o sociálnom poistení, zákon o dani z príjmov a zákon o živnostenskom podnikaní, ktorý sa napríklad menil za 25 rokov 123-krát, čo je takmer 5-krát za rok.

Zhoršujúce sa podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť
Slovensko permanentne klesá v rebríčkoch, ktoré merajú kvalitu podnikateľského prostredia a stráca konkurencieschopnosť v porovnaní s európskymi krajinami. V hodnotení Svetovej banky Doing Business klesáme od roku 2014, z krajín V4 sme tretí najhorší. Podľa Indexu konkurencieschopnosti za rok 2018, ktorý zverejnil švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu, zo 63 krajín sa Slovensko tento rok umiestnilo na 55. mieste. Klesáme v rebríčku ekonomickej slobody pripravovaného americkou The Heritage Foundation.

Infraštruktúra
Jednou z najväčších slabín Slovenska je nedokončená diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami. Áno, diaľnica, ktorá mala byť dokončená za prvej Ficovej vlády v roku 2010 a nie je dokončená dodnes.

Slovensko ako (ne)dôveryhodný partner?
Nezabudnime na medzinárodnú hanbu. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka, jeho partnerky Martiny Kušnírovej a prepojenia talianskej mafie na úrad vlády otriasli nielen Slovenskom. Masívne protesty občanov v desiatkach slovenských miest neostali svetom nepovšimnuté. Kauza únosu vietnamského občana slovenským vládnym špeciálom a javiaca sa spoluúčasť bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka nám iste v medzinárodnom meradle nepridá na atraktivite.

Práve tieto dôvody a kroky vlády nás odsúvajú na okraj z pohľadu relevantných a spoľahlivých obchodných partnerov a spôsobujú náš neúspech v porovnaní s inými krajinami. Nie je to o jednej spoločnosti, jednom investorovi, ktorý na Slovensko neprišiel. Je to o tisíckach našich spoločností, ktoré odtiaľto odchádzajú. Od roku 2014 sa rozhodlo presídliť do zahraničia 9 522 slovenských spoločností, ktoré odchádzajú do Maďarska, Česka či Poľska. Dôvodmi na odchod nie sú vyjadrenia opozície. Sú to jednoduchšie podmienky na biznis, prijateľnejšia legislatíva, nižšie dane, lepšie súdy a menej korupcie.

Autorka je podpredsedníčka strany SaS.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.