09.08.2018, 00:00

Reálne mzdy rastú, rast cien nie je rizikový

Dnes píše

Radko Kuruc
Zdroj: Marek Kmeť

Slovenská ekonomika ide ako dobre namazaný stroj. Za svižným rastom hospodárstva stojí hlavne spotreba domácností a súkromné investície. V tomto roku očakávame, že platy porastú najrýchlejšie od čias hospodárskej krízy. Pochopiteľne, že na tento vývoj reagujú aj ceny.

Nevyhneme sa tomu, ak chceme dobiehať vyspelé západoeurópske krajiny. Ceny v súčasnosti na mesačnej báze v medziročnom porovnaní na Slovensku rastú mierne nad priemerom EÚ.

Nepredstavuje to však riziko pre makroekonomický vývoj ani pre peňaženky ľudí. Infláciu posúva nahor najmä rast cien potravín a palív. Mimochodom, ide o ponukové faktory, na tlmenie ktorých centrálni bankári nemajú efektívne páky. Tieto ceny v zásadnej miere ovplyvňuje vývoj na svetových komoditných trhoch. Vyšší rast cien v porovnaní s ostatnými krajinami V4 zaznamenávame len pol roka. V predošlých dvoch rokoch v tomto regióne rástli najpomalšie práve na Slovensku. Pripomeňme si tiež, že ceny sa u nás dostali do plusu len vlani, pričom predtým sme boli tri roky svedkami ich poklesu.


Reálne príjmy ľudí však ani pri terajšej inflácii neklesajú. Ak od celkového rastu nominálnych miezd odrátame infláciu, dostaneme reálne mzdy, ktoré rastú na Slovensku viac ako trojpercentným tempom už piaty rok za sebou. A ich rast by sa mal podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky udržať nad troma percentami aj v ďalších dvoch rokoch.


Je pravdou, že ekonomika sa pri súčasných otáčkach mierne prehrieva. Stále je to však veľmi ďaleko od toho, čo predvádza počasie v týchto dňoch. Ani zďaleka sa nepribližujeme k rizikovým horúčavám. Pritom podľa údajov Európskej komisie sa všetky krajiny strednej a východnej Európy prehrievajú viac než Slovensko. Oblasťou, kde teplomer ukazuje vyššie hodnoty, je hlavne trh práce. Vznik desiatok tisíc nových pracovných miest, na druhej strane zamestnávatelia čeliaci nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. To však v konečnom dôsledku môže viesť k ďalšiemu rastu platov.


Bolo by chybou za rastom cien hľadať vplyv rozšafnej fiškálnej politiky vlády. Práve naopak, v minulom roku došlo podľa odhadu Európskej komisie k výraznej štrukturálnej konsolidácii na úrovni jedného percenta HDP. Verejné financie sme ozdravovali druhým najrýchlejším tempom spomedzi krajín eurozóny a najrýchlejšie v rámci V4. Vývoj cien na Slovensku teda možno v súčasnosti považovať za stabilný. Mierne vyššia inflácia nie je problém, ak platy rastú rýchlejšie. A ak chceme, aby sa ich úroveň približovala k tým západným.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.