Bol to august 1968 a podľa mojej mamy som priamym účastníkom tejto okupácie. Bol som v kočíku a sledoval dianie priamo na námestí. Desaťtisíce vojakov vtrhli vtedy, pred 50 rokmi, do Československa a jednoducho nám obsadili našu krajinu.
Len preto, lebo vedenie krajiny na čele s Alexandrom Dubčekom malo iné predstavy o spoločenskom usporiadaní ako veľký ruský brat.
Toto považujem za najsilnejší odkaz augusta 1968 – dávajme si pozor, aby sme si my sami rozhodovali o tom, ako si budeme našu krajinu spravovať.
Nebratríčkujme sa príliš s Ruskom, lebo zrazu zistíme, že o mnohých veciach, ktoré sa týkajú len nás, už nerozhodujeme my, ale niekto iný. Že v podstate len slúžime niekomu na realizovanie jeho záujmov.
Týka sa to však aj EÚ či USA. V slovenskej politike sa pohybuje dosť zbabelcov, ktorí nemajú tú silu povedať NIE, ktorí sa neodvážia skutočne hájiť záujmy Slovenska. V prvom rade Slovenska. Tí to potom skrývajú za takzvanú geopolitiku. „Lebo geopolitika“, s týmto argumentom som sa často stretol, keď neboli žiadne iné argumenty.
Plne chápem výhody členstva v EÚ, preto hovorím, že to je kľúčový záujem Slovenska. Ale aj ako člen EÚ môžeme a musíme v prvom rade hľadieť na záujmy občanov našej krajiny.
Neexistoval a neexistuje žiaden racionálny argument pre vystavovanie neodvolateľných a bezpodmienečných záruk pre Grécko, ktoré sa dňom vystavenia stávajú súčasťou nášho verejného dlhu, rovnako ako neexistuje žiaden racionálny argument pre masové prijímanie migrantov.
Existuje však mnoho dôvodov v prvom rade hľadieť na záujmy našej krajiny. Lebo zdieľame jedno presne vymedzené územie so spoločnými daňami, s jednotnými zákonmi a jedným jazykom.
Preto považujem za mimoriadne dôležité a vnímam to ako moje politické poslanie, dávať si pozor, aby sme o slobodu neprichádzali, naopak, aby jej miera rástla. Samozrejme, že mám na mysli občanov, ktorých ako politik zastupujem. To je skutočný liberál, napriek tomu, že v krajinách západnej Európy si tento pekný pojem osvojili neomarxisti.
Mimochodom, 21. augusta 2008, presne pred 10 rokmi, som sa rozhodol založiť politickú stranu. Nebol to žiaden plán sa takto rozhodnúť práve v tento deň, skôr veľavravná náhoda. Náhoda, ktorá predurčila poslanie strany Sloboda a Solidarita.