Ja nie som optimista, ani pesimista, povedal by som, že skôr realista. Beriem život taký, aký je, ja na ňom môžem iba okrajovo niečo zmeniť, na zásadné zmeny sú vládcovia vo svete. Niektorí sú viditeľní, iní zostávajú v anonymite.
Ľud je svojou podstatou naivný a používa sa niekedy na zakrytie väčších zámerov, masa má mnoho hláv, ale menej rozumu. Je však použiteľná rôznym smerom.
Čo ma však trápi je to, že sme sa prestali navzájom vnímať a odniesla si to tolerancia, prestali sme vzájomne komunikovať a rozmohla sa agresivita, naše argumenty nie sú produktom nášho mozgu ale produktom manipulátorov informačných prostriedkov a odnieslo si to naše myslenie, stratili sme kresťanskú vieru a s ňou aj nádej na zmenu k lepšiemu, rozmohol sa liberalizmus a odniesla si to morálka, jednoznačne sme v rozklade v štádiu umierajúceho či mŕtveho človeka, ktorý ešte nevychladol ale už začína páchnuť.
Aké vidím riešenie?
Asi nepodliehať depresiám, obmedziť sledovanie médií, venovať sa rodine alebo záujmovej činnosti, ktorú viem ovplyvniť, nevyčerpávať sa jalovými debatami s tými, ktorých nepresvedčí nik a nič iba vlastná skúsenosť a na tú si treba počkať, nebyť pasívny k politike ani k tomu čo sa deje v občianskej spoločnosti ale vždy hľadať pravdu a usvedčovať lož, zachovať si slobodu v myslení a nedať sa manipulovať provokatérmi a po moci bažiacimi podvodníkmi, zachovať si dôstojnosť a presvedčenie, nedať sa znechutiť, otráviť ani vyprovokovať udalosťami nášho spoločenského, kultúrneho a náboženského života, nerobiť sa múdrym ale študovať, nerobiť sa silným ale posilňovať, nepridať sa ani na jednu stranu ale ostať slobodným a nezávislým.
Je treba vyhýbať sa tiež publikovaným textom v blogoch od samozvaných vedcov, mysliteľov a publicistov. Dôležité je , aby si každý utvoril vlastný koncept nekonfliktných názorov . Uvedomujem si, že nie všetci sú takí odolní a všeobecne vzdelaní, pričom najviac je ohrozená mládež.
Dnešné pseudoliberálne tendencie v rozvinutých krajinách sú určite vážnym rizikom, ktoré ohrozuje civilizovaný svet. Vidíme to aj na politikoch, ktorí sa vďaka masovej deformácie myslenia dostávajú v regulárnych voľbách do čela krajín. Beriem to tak, že tento koncept „moderného sveta“ už nezmením a zmieril som sa s tým.
Je žiadúce šíriť optimizmus, dobrú náladu a vylepšený pohľad na okolitý svet , stretávať sa s ľuďmi a orientovať sa na skupiny ľudí s pozitívnym a optimistickým zmýšľaním. Na druhej strane, vyhýbať sa deštruktívnym živlom a nesledovať deštruktívne mediálne „výtvory“.
Každý človek má vo vienku iný naturel. Niekto je optimista, niekto pesimista a veľa ľudí niečo medzi tým. V prírode sú všetky živočíchy optimisti, lebo sa snažia vyťažiť maximum aj z minima príležitostí a nevzdávajú sa ľahko.
Z toho vyplýva aj hodnotenie takého pojmu ako nádej alebo viera. Na prvom mieste je to vedomie, že sa netreba vzdávať pokiaľ je ešte nejaká šanca na úspech, no aj vzdať sa možno iba s racionálnou úvahou vtedy, keď sa treba poučiť z chýb a nazbierať sily na novú aktivitu.
Je potrebné si uvedomiť, že posun vo vývoji nastáva z neustáleho spochybňovania a skúšania možných a nových alternatív. Zmierenie so systémom nás nikde neposunie.