Osobné reflexie konca šesťdesiatych rokov majú iste dôležitú výpovednú hodnotu, hovoríme si teraz veľa príbehov zo šesťdesiateho ôsmeho. Ale právne predpisy vo svojej formálnosti sú nanajvýš hmatateľným dôkazom vývoja. Sú skutočným historickým prameňom. Nemožno povedať, že neboli, alebo že to bolo inak.
Trochu okľukou sa dostaňme k tomu, na čo sa je dobré v zákonoch konca šesťdesiatych rokoch zamerať. Totižto, ak sa dnes chceme brániť pokute za dopravný priestupok, môžeme sa obrátiť na správny súd – súd voči štátnej správe. A to preto, lebo policajti sú pri posudzovaní priestupku „žalobcami“ aj „sudcami“. Súd je však nezávislým súdom bez úvodzoviek. Policajtom môžu nadriadení prikázať, aby prísne trestali niektoré delikty, ale sudcovia takýto príkaz dostať nemôžu.
Sú viazaní len právom. Správne súdnictvo rozhoduje o sporoch medzi úradníctvom a občanmi, a preto je základom právneho štátu – slobodnej spoločnosti. Ak dostanem neslobodne pokutu, slobodné súd...
Zostáva vám 85% na dočítanie.