O peniazoch je to vždy až v prvom rade – hovorí staré príslovie. Napadlo mi pri vysvetľovaní Babišovej a Orbánovej popularity. Politický úspech českého a maďarského premiéra býva často spájaný s témou migrantov či perfektne naolejovanými marketingovými kampaňami. Určite by som ani jedno nepodceňoval, ale prečo nikto nehovorí o platoch a životnej úrovni. Len za posledné dva roky narástli v oboch krajinách priemerné mzdy – pri prepočte na eurá – o 21 až 22 percent. To sú skoky, o ktorých sa nesníva zvyšku Európskej únie a určite nie ľuďom na Slovensku.
Náš rast miezd bol od parlamentných volieb polovičný, konkrétne 11 percent. Ešte v roku 2016 bol rozdiel medzi priemerným zárobkom u nás a v Česku sto eur mesačne, dnes je to dvojnásobok. Výsledkom je, že 800-tisíc Čechov išlo minulý rok len do Chorvátska, o ostatných dovolenkových destináciách ani nehovorím.
Smer predal médiám príbeh úspešnej slovenskej ekonomiky. Mzdy rastú, nezamestnanosť klesá, buďme spokojní. Lenže ľudia nie sú hlúpi. Nemusia poznať štatistiky o polovičnej českej a maďarskej nezamestnanosti a dvojnásobne rýchlejšom raste platov, aby im tu niečo nesedelo. Žijú v regiónoch, kde kvôli slušnej životnej úrovni ľudia stále odchádzajú robiť do zahraničia. Vidia v správach, že keď opatrovateľky chcú 700 eur čistého, minister práce odpovie, že to je úplne nereálne. To by sa nedialo v krajine, ktorá naozaj hospodársky funguje.
Ficove sociálne balíčky sa často označujú za príklad vynikajúceho politického marketingu. Podľa mňa je to prejav zúfalstva. Aj Babiš či Orbán robia, samozrejme, podobné populistické ťahy, ale nie sú od nich zďaleka tak politicky závislí. Keď ľudia dostávajú každý mesiac viac na účet, nemusia vládnuci politici vymýšľať, ako posledné euro z rozpočtu rozdať na lyžiarske zájazdy. Sú populárni aj bez toho.
Odkedy sme s Jožom Mihálom založili Spolu, tak sa ako jedna z mála politických strán venujeme systematicky tomu, ako zvýšiť platy. Aj z opozície sa podarilo presadiť povinné zverejňovanie miezd v pracovných inzerátoch, čo už viditeľne posilňuje súťaž na trhu práce. Po roku a pol snaženia sa podarilo prinútiť vládu k záväzku, že bude od januára dodržiavať voči vlastným zamestnancom minimálnu mzdu. Vláda medzičasom dokáže len zvyšovať dane a odvody, aby z pomaly rastúcich miezd zobrala čoraz viac. Niekedy by nebolo na škodu, keby sa od úspešných populistov dokázali naučiť robiť to naopak. Vyššie mzdy a nižšie odvody.