V marci 1921 komunisti v Rusku spustili NEP – Novú ekonomickú politiku. Predstava bola taká, že katastrofálnu hospodársku situáciu v štáte pomôže vyriešiť súkromné podnikanie v poľnohospodárstve, v niekoľkých odvetviach a v obchode. Vtedy vznikli ľudia označovaní ako Novij Ruskij; šikovní podnikatelia, ktorí možno neprichádzali s až tak úplne novými objavmi, zato v danom prostredí boli inovatívni, poznali správnych ľudí a vedeli v ňom hlavne chodiť. Ľudia boli spokojní, keď sa v obchodoch objavil roky nevidený tovar, síce príšerne drahý, ale bol, a hlavne bola nádej, že veci naberú správny smer a hospodárstvo bude prosperovať a postupne prinášať úžitok nielen pár vyvoleným, ale aj bežným robotníkom a roľníkom, ktorí jazykom komunistov mali byť reálne pri moci.
Z ekonomického hľadiska NEP nebola veľkou výhrou – spojenie súkromnej iniciatívy s komunistickými štruktúrami nemohlo viesť k zdravej konkurencii a efektívnosti. Výsledkom musela byť korupcia úradov, využívanie štátu a jeho možností pre zámery bohatých jednotlivcov a sklamanie.
My sme si svoje NEP-y zažili rovno trikrát, najprv, keď sme delili štátny majetok s úmyslom vybudovať „domácu kapitálotvornú vrstvu“, čiže koncentrovať majetok do rúk niekoľkých vyvolených, ktorí možno nemali potenciál priniesť nové objavy, ale poznali správnych ľudí a vedeli v novom systéme chodiť; potom, keď sme im začali dávať štátne objednávky, aby opätovne posilnili svoj politický vplyv, a tretí raz, keď sme im dali aj peniaze európskych daňových poplatníkov. Nuž, čert ber tie peniaze, vždy sme boli grandi, ale ten štvrtý NEP, ktorý zažívame teraz, už začína byť naozaj nepríjemný – črieda Nových Slovákov vymieňajúcich marketingové sľuby za veľa súkromných peňazí v tých odvetviach, kde je vysoký dopyt aj vysoká koncentrácia štátom vytvorených bariér pre vstup konkurencie.
V roku 1929 sa NEP skončila, napriek tomu, že ešte v apríli 1928 Stalin tvrdil, že je a dlho ostane základom sovietskeho hospodárstva. A jeden má takmer pocit, že aj dnes by sa mnohí potešili, keby aj naše NEP-y skončili podobne nezmyselným a tragickým spôsobom. Ono trhová ekonomika, ak má generovať všeobecnú prosperitu a spokojnosť, naozaj potrebuje trh a slobodu, ktorú nezabezpečí ani mafia, ani SBS-ka, ale len zodpovedný štát. A ten musí dbať na slobodu všetkých zúčastnených zdravou reguláciou podporujúcou konkurenciu, nie ochranu veľkých či menších Nových Slovákov. Či to sú miliardári poberajúci podporu zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky pôvodne určenej pre malé rodinné farmy, alebo architekti podvádzajúci klientov na svojich developerských projektoch.