Včera som čítal správu OECD o vývoji automatizácie v automobilovom priemysle. Dokument len potvrdzuje môj dlhoročný názor, že množstvo ľudí v tomto odvetví pomerne rýchlo nahradia roboty. A Slovensko je najzraniteľnejšie v Európe. Samozrejme, môžeme nad tým mávnuť rukou, že časom sa to vyrieši. Politici môžu problém zľahčiť, že to už bude problém budúcich vlád. Avšak politická garnitúra musí byť zodpovedná aj za budúci vývoj a každá generácia musí robiť všetko pre blaho budúcich.
Pozrime sa na súčasné Slovensko trochu z nadhľadu – v modernizácii ani v reformách sme veľmi nepokročili. Z hľadiska rozpočtu sa štát usiluje zvýšiť príjmy aj na úkor rozbitia príťažlivého daňového systému z obdobia poslednej Dzurindovej vlády. Vo výdavkoch je zasa veľká snaha rozdávať princípom – máme na to dať každému. A stále vynakladáme veľké peniaze na rozvoj cestnej a vlakovej infraštruktúry, aj keď nám to v posledných rokoch už pozitívny efekt v oblasti investícií neprináša.
Kým sme mali lacnú pracovnú silu, infraštruktúra hrala svoju úlohu pri rozhodovaní investorov. V súčasnosti už rozhoduje to, v akom stave je vedomostná báza spoločnosti, ako školstvo podporuje investorov, aké je inovačné prostredie. Cesty tak staviame skôr pre seba, pre náš komfort. Do vzdelávania a vývoja však neinvestujeme dosť peňazí, a to málo míňame neefektívne a bez koncepcie. Ak hľadáme oblasti budúceho ekonomického rastu, tak by sme sa mali pozerať na poľnohospodárstvo, potravinárstvo a turizmus. Tieto odvetvia sú však mimo záujmu súčasnej, ako aj minulých vlád. Ministerstvo pôdohospodárstva sa síce snaží pomáhať miestnym podnikateľom, ale pri delení zdrojov majú navrch cesty, obrana, sociálne rozdávačky a tragické Mochovce.
Ak to zhrniem, tak po automatizácii v automobilkách príde o prácu množstvo kvalifikovaných ľudí, navyše tu máme 6,6 percenta nezamestnaných, ktorých sa nám nedarí dostať na pracovný trh. A hovorí sa, že ďalšia ekonomická kríza je predo dvermi. To je v krátkej budúcnosti veľký problém s nezamestnanosťou.
Plán B nemáme, alebo je tajný. Potravinárstvo je podkapitalizované a modernizácia predstavuje skôr údržbu. V poľnohospodárstve rozbíjame vlastnícke vzťahy v snahe hľadať neexistujúceho mladého poľnohospodára. Turizmus prispieva k tvorbe HDP iba 6,4 percenta, kým v okolitých krajinách je to okolo 10 percent. Aby sme sa k nim priblížili, potrebujeme veľa investícií, vzdelávania, štátnu víziu a minimálne sedem rokov.
V dobrých časoch míňať nie je veľké umenie, nepripraviť sa na zlé časy je hriech.