Americký prezident Donald Trump sa bližšie pozrel na vývozy a dovozy tovarov a s hrôzou zistil, že za rok 2017 Čína vyviezla do USA o 375 miliárd dolárov viac a EÚ o 150 miliárd dolárov viac ako doviezli. Ekonómovia to nazývajú „deficit obchodnej bilancie“.
Inými slovami, americkí spotrebitelia v omnoho väčšej miere uprednostnili čínske a európske produkty pred americkými. Možno preto, že sú lacnejšie, možno preto, že sú lepšie, a možno aj preto, lebo niektoré americké produkty neexistujú. Napríklad iPhone. Tie sú všetky vyrobené v Číne.
A tak Donald vyhlásil obchodnú vojnu. Nie Číne ani Európe, ale svojim občanom. Nebudú si oni kupovať, čo im je výhodnejšie. To kde sme. Pekne budú kupovať americké predražené braky a kto nechápe, ten bude potrestaný. Američan si chce kúpiť Porsche Cayenne vyrobené na Slovensku? Pekne dostane mastnú pokutu. Ak auto stojí stotisíc dolárov, bude pokuta 25-tisíc. A bude pokoj. Samozrejme sa to nemôže volať pokuta, lebo by obyvateľom USA mohlo svitnúť, že obchodná vojna je namierená proti nim. Bude sa to volať clo.
Reakcia EÚ je v duchu „Trump sa rozhodol potrestať svojich občanov, my potrestáme tých našich“. Za americkú motorku Harley Davidson v hodnote 20-tisíc eur bude naparená pokuta, pardon, clo, päťtisíc eur.
Kompletne na hlavu je však postavená reakcia Číny. Tá chce zo svojich devízových rezerv vykrývať nárast cien spôsobených clom. V skutočnosti robí čínska vláda to, že zoberie svojim občanom peniaze a daruje ich americkým občanom, aby nepocítili pokutu naparenú Trumpom. Chudobný Číňan dotuje bohatého Američana, i keď by bolo možno výstižnejšie, že pracujúci Číňan dotuje dlhy pracujúceho Američana.
Rozšírené, avšak maximálne nepravdivé vysvetlenie je, že clá chránia domácich výrobcov. Takto to robili dlhé roky na Novom Zélande, keď vyrubili vysoké clá na jahňacie mäso. Lebo veď chceli chrániť domácich výrobcov. Realita bola taká, že výrobcovia (ktorí dostávali ešte aj dotácie, čím z nich vláda už úplne spravila chránené zvieratká) sa borili pravidelne s existenčnými problémami a výroba stagnovala. Potom prišla vláda Davida Langeho a jeho minister financií Roger Douglas zrušil dotácie i clá, zároveň radikálne znížil dane a prepustil pár desiatok tisíc úradníkov. Výsledok je, že dnes má Nový Zéland štyri milióny obyvateľov a 40 miliónov oviec. A žiadne dotácie ani clá.
Preto by aspoň Európska komisia mohla mať dostatok rozumu a Trumpovu obchodnú vojnu si jednoducho nevšímať. Nech Trump akokoľvek trestá svojich občanov, Únia nenastúpi na túto absurdnú, nikam nevedúcu hru a nebude trestať tých svojich. Radšej nech sa intenzívne zamýšľa, ako zlepšiť konkurencieschopnosť európskych produktov, konkrétne zlepšením podnikateľského prostredia.