Plne súhlasím s Robertom Ficom v tom, že ak sa ekonomike darí, musia to pocítiť občania. Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo on vraví, že občania to musia pocítiť formou lyžovačky zadarmo pre svoje deti a vlakom zadarmo pre svojich rodičov a presne takto a nijako inak, my vravíme, aby to občania pocítili tak, ako sa oni rozhodnú.
Teda, ak sú v štátnom rozpočte zdroje, nedávajme nič zadarmo, ale znížme dane. Napríklad 8 percentný poistný odvod, ktorý predraží všetky poistky alebo DPH, ktorá mala už dávno byť späť na 19 percentách a nie je len a len vďaka Robertovi Ficovi (ktorý zákonom zrušil jej automatické zníženie pri opätovnom dosiahnutí trojpercentného deficitu).
Deje sa však presný opak. Minister financií Peter Kažimír vojde do histórie ako minister najväčšieho zvyšovania daní, odvodov a poplatkov v histórii. Tu alebo tu nájdete dôkazy jeho kreativity pri zvyšovaní daní.
Výsledok je, že v roku 2018 zaplatí každý občan o 800 eur viac na daniach ako v roku 2012. O osemsto eur viac! A za to dostane almužnu euro dvadsať na obed zadarmo pre svoje školopovinné dieťa. Pritom deti chudobných rodičov majú obed zadarmo už dnes a tí ostatní rodičia by skôr uvítali fungujúce školstvo. Podobne je to aj s vlakmi zadarmo.
Ak sčítate všetky darčeky Ficových vlád, ani len omylom sa nedostanete na sumu 800 eur, ale na omnoho nižšiu sumu. Zvyšok sa rozkradne a ide na úradníkov, lebo ak chcete rozdávať zadarmo, musíte mať na to administratívu. Preto je omnoho lepšie a poctivejšie z ľudí tie peniaze nežmýkať.
Jediná vec, ktorú rušiť nebudeme, sú akékoľvek peniaze dôchodcom, lebo dôchodky u nás sú objektívne nízke a keď sa zastropuje vek odchodu do dôchodku do ústavy (toto, žiaľ, hrozí, lebo Smer nie je jediná populistická strana v NR SR), tak budú ešte viac klesať. Nie v absolútnej čiastke, ale v porovnaní s priemernou mzdou (ekonómovia vravia, že klesať bude miera náhrady).
Ako som písal úvodom, Zrušme to! nie je program, je to len náprava pokrivení, ktoré ostanú po Ficovi. Skutočný program je našich 8 reformných diel, medzi nimi k školstvu, k zdravotníctvu, k podnikateľskému prostrediu a k bezpečnosti. Po 12 rokoch vlády Smeru sú totiž práve tieto oblasti v dezolátnom stave a tam nás čaká najviac roboty. Sme však poctivo pripravení, o našich dielach intenzívne diskutujeme a priebežne ich vylepšujeme. Tak, aby potom, čo nahradíme Smer, sme okamžite mohli pristúpiť k ich realizácii.