Poriadok. Transparentnosť. Slušnosť. Aj tieto zásady sú posolstvom zákona o politických stranách, ktorý pripravila Slovenská národná strana. Nie so zámerom útočiť, ale posilniť politickú kultúru. Ak niektoré z opozičných strán tvrdia, že tento zákon Slovensko a jeho občania nepotrebujú, hlboko sa mýlia. Zákon o politických stranách si vyžaduje zmeny. Pred rokom 1989 sme žili v dobe, keď sme poznali iba jednu politickú stranu a tá mala monopol na vládnutie. Tento model je už, našťastie, minulosťou, začala sa nová éra, ktorá však prináša iné bizarnosti: napríklad strany s minimálnym počtom členov, zato však s kandidátkami, ktoré hýria menami priateľov, manželiek, bratov či dobrých známych...
Ďalším znepokojujúcim faktom je aj to, že novovzniknuté strany, ktoré sa snažia navodiť dojem čistých a bezúhonných, otvorene financujú súkromné spoločnosti, ktoré zároveň dotujú aj nové médiá, čo je absolútne neprípustné. Títo ľudia pritom polarizujú spoločnosť na tých, ktorí pravdu majú, a tých druhých. Neexistuje podľa nich iná alternatíva. Pritom pravda je iba tá, ktorú nám núkajú na tanieri. Ak ju neprijmeš, si odpad spoločnosti. Neexistuje dialóg, neexistuje stredná cesta. Pýtam sa, je toto vhodné? Skutočne je v poriadku, že máme strany bez jednoznačnej vnútornej štruktúry, bez transparentných kontrolných mechanizmov a jasného toku peňazí, ktoré dostávajú na svoje fungovanie od štátu? Demokracia je predsa aj o zodpovednosti. A zodpovednosť o serióznom prístupe k povinnostiam. Fungovanie politických strán nemôže byť iba o jednorazovom zhluku ľudí, či o facebookových profiloch. Ak je strana presiaknutá netransparentným financovaním, ak jej predseda koná svojvoľne – je tu reálna hrozba, že nekalé stranícke praktiky sa premietnu aj do ďalšieho pôsobenia subjektu.
Pýtam sa, čo je zlé na tom, že strany by mali mať transparentné účty, a to aj v súvislosti s prijímaním darov či zverejňovaním výdavkov na volebnú kampaň? Prečo by strany nemali informovať aj o svojich významných obchodných partneroch, ktorí ich finančne dotujú? Inými slovami, ak strana chce kandidovať do NR SR a má dostať peniaze od štátu, musí byť jasné, ako s nimi nakladá. Aby sa nestávalo, že o miliónoch eur rozhoduje jeden, dvaja či traja ľudia, ktorí sú ešte aj rodinne prepojení. Za spravodlivú považujem aj novú reguláciu pre voľby do parlamentu a EP, kde bude pre kandidujúcu stranu podmienkou, aby mala stanovený minimálny počet orgánov a členov. Napokon, téma korektného fungovania politických strán nie je aktuálna iba u nás. Rovnako s tým bojujú aj mnohé iné štáty. Aj preto SNS do parlamentu preložila zmenu zákona o politických stranách. Aby sa opierali o pevné princípy. Aby fungovali charakterne a morálne s úctou voči voličom. A najmä, aby si občania mohli vybrať. Pretože tak ako život, ani politika nie je iba biela a čierna. Aj politika má mnoho tvári a nie všetko, čo sa javí ako vrchol transparentnosti, aj transparentné a čisté je.