Švajčiarska banka Pictet v novej analýze tvrdí, že „celkový hospodársky výhľad vyzerá primerane dobre“. Minimálne pre bezprostrednú budúcnosť a vyspelé trhy. V USA je to tak z veľkej časti vďaka fiškálnej expanzii súčasnej vlády. A dokonca sa zdá, že útlm, ktorý bol v prvej polovici roka zjavný v Európe, bol len prechodným javom.
Okrem povzbudivého vývoja Pictet poukazuje na neistotu danú americkou obchodnou politikou, cyklickosťou fiškálnej expanzie, vývojom v Taliansku a najmä tamojšími rokovaniami o rozpočte. K tomu musíme pridať problémy na niektorých rozvíjajúcich sa trhoch. Za pozornosť stojí najmä obnovená čínska snaha o stimuláciu a nadchádzajúce voľby v Brazílii. Akcie podľa Pictet nie sú práve lacné, ale nahráva im stále slušný fundament spolu s fúziami a akvizíciami.
Spoločnosť pozitívne vníma euro a akciové trhy v Európe a Japonsku, k tomu má býčí postoj pri hedžových fondoch a private equity fondoch. Naopak, negatívne vidí ďalší vývoj pri štátnych dlhopisoch v Európe, a to tak na periférii, ako aj v jadre menovej únie. Rovnako vidí americké korporačné obligácie s nízkym ratingom.
Jednou z dominantných tém sú obchodné tenzie. Tu poukazuje na možnú väzbu: pokiaľ sa americkej ekonomike bude dariť, môže to amerického prezidenta povzbudiť, aby ešte zvyšoval tlak na krajiny, ktoré považuje za zloduchov na poli medzinárodného obchodu. Ak úvahu dotiahneme do konca, mohlo by sa stať, že čím lepšie bude v USA, o to horšie bude inde. Alebo minimálne v Číne.
Američania sa hrubou silou snažia presunúť výrobný sektor z Číny späť domov, Čína reaguje tým, že domácej výrobe pomáha monetárnou aj fiškálnou stimuláciou. Okrem poklesu sadzieb znížila čínska centrálna banka požadované rezervy. V konečnom dôsledku sa teda žiadna ekonomická dráma nekoná. Lenže ak sa na vec pozrieme s odstupom, už tak ružovo (pre Čínu) nevyzerá.
Tento proces je totiž presným opakom toho, čo by potrebovala. Značne by jej prospievali skôr prísnejšie finančné podmienky, ktoré by viedli k pomalému, ale citeľnému spľasnutiu úverovej bubliny. K tomu by však boli potrebné „vankúše“ silného domáceho i zahraničného dopytu ťahajúce hore ekonomickú aktivitu.
Američania teda tlačia Čínu ešte hlbšie do problémov, ktorých by sa mala čo najskôr zbaviť. Na prvý pohľad to je maskované tým, že stimulovať sa stále dá. Scenárov, ako sa táto hra nakoniec môže skončiť, samozrejme, vymyslíme dosť. A mimochodom, je pozoruhodné, aká vlna veštieb skazy sa dvíha zakaždým, keď centrálna banka na západe začne stimulovať. Ale v prípade Číny sa predpokladá, že tam sa vždy všetko nejako urovná. Tak uvidíme.