Ale poďme po poriadku. Dôkazy nás vedú k tomu, že únos sa mal stať prostredníctvom slovenského vládneho špeciálu. Aby prebiehal hladko, oklamalo Ministerstvo vnútra SR na čele s Robertom Kaliňákom našich priateľov a spojencov v Poľsku. Klamali sme pritom nielen o zložení delegácie, ale aj o pracovnej ceste ministra, ktorá sa ani len neplánovala.
Navyše, urobili sme tak v takom časovom predstihu, ktorý výrazne podkopáva verziu o núdzovej situácii vietnamskej delegácie. To zároveň vrhá mimoriadne vážne podozrenie, či skutočne došlo k zneužitiu „slovenskej pohostinnosti“ a nie k vedomému zapojeniu slovenských orgánov na niečí príkaz.
K týmto faktom pribudli výpovede policajtov, ktorí dosvedčili, že videli pravdepodobný únos v ich prítomnosti. Vďaka tomu uzrel konečne svetlo sveta pokyn prokurátora, aby sa začalo trestné stíhanie. Netrúfam si odhadnúť, ako toto skončí. No naše skúsenosti s kauzami, v ktorých figurovali potentáti Smeru, hovoria skôr v prospech osvedčenej verzie „skutok sa nestal“. O to dôležitejší sa javí diplomatický a politický tlak.
Úprimné odpovede na skúmané fakty zo strany ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí na moje a novinárske otázky dávajú tušiť, že ani diplomatická linka nie je celkom stratená.
Okrem toho sa zdá, že aj minister Lajčák si evidentne chce poumývať ruky nad celým problémom a prinajmenšom verbálne po tlaku koná. Naposledy na pôde OSN, keď vietnamskú stranu žiadal o nespochybniteľné vysvetlenie toho, ako uneseného dopravili z Nemecka do Vietnamu.
Podobne ako pri prvej podobnej žiadosti však Vietnam nereaguje. A to je druhá stránka veci. Vietnamcov totiž nevyrušujú ani hrozby o následkoch v našich dvojstranných vzťahoch či reštriktívnych krokoch na pôde EÚ. Asi si to môžu dovoliť. Obzvlášť, ak vedia, aká je celá pravda o zapojení slovenských orgánov a čo by jej odhalenie mohlo spraviť okrem iného so súdržnosťou súčasnej vládnej koalície. Tento problém si pravdepodobne uvedomuje aj minister Lajčák, a preto zostal len pri verbálnej reakcii.
A tu sa dostávame k otázke politického tlaku. Ten je kľúčom k vyvodeniu dôsledkov voči zodpovedným a aspoň k čiastočnému zmytiu medzinárodnej hanby, ktorú sme už prevádzačskou službou vládneho špeciálu utŕžili. Ministerka vnútra a vtedajšia štátna tajomníčka Saková sa totiž nemôže tváriť, akoby sa jej celá kauza netýkala.
Zlyhala prinajmenšom pri preverovaní zapojenia svojich aktuálnych podriadených. Ešte horšie by bolo, keď by jej neprekážalo, že títo majú pred ňou tajnosti, alebo že sa nimi dokonca nechala oklamať. V danej situácii odkazovať, že otázky treba adresovať bývalému ministrovi je prinajmenšom nedôstojné. O to viac, že v tom čase pôsobila na ministerstve vnútra ako jeho pravá ruka. Aj preto by mala niesť politickú zodpovednosť a sama odstúpiť alebo byť odvolaná. A ak na to po tomto všetkom neuvidí pán premiér dôvod, mal by následky za takéto krytie vážneho problému znášať on sám.
Apropo, najzaujímavejšie bude sledovať, ako sa s pribúdajúcimi dôkazmi vysporiada „znepokojená“ SNS, ale najmä Most-Híd. Práve v ňom totiž držia v rukách kľúče od veľkého tresku, ktorý by sa začal opustením koalície. Predseda strany Béla Bugár sa totiž opakovane vyjadril, že tak urobí, pokiaľ sa zistí vedomé zapojenie slovenských orgánov do únosu. Mali by sa na to začať pripravovať. Ibaže by sa chystali na podobne veľký kotrmelec, aký sa im podaril v marci tohto roku...
Autor je poslanec NR SR a tímlíder SaS pre zahraničnú politiku a politický systém.