V každodenných reflexiách života aj v súčasnosti, po mnohých rokoch pracovných i osobných skúseností, nachádzam dostatok podnetov na reminiscencie. A pýtam sa: Akýže to život dnes vlastne žijeme?
V mojej mladosti bolo všetkého nedostatok. Z platu robotníka sa dalo uživiť iba pri veľkej šetrnosti. Diplomovaný odborník zarábal síce o málo viac ako maturant, ale ani to na slušný život nestačilo. Menovou reformou práve po mojom skončení základnej školy a vstupe do výučby remesla došlo k zrušeniu dovtedajšieho prídelového systému. Zamedzovalo sa tým čiernemu trhu a išlo o zníženie pomeru kúpyschopného dopytu voči nízkej povojnovej ponuke spotrebných tovarov. Zároveň sa tým odstraňovali tendencie k vysokej inflácii.
Nasledovalo množstvo významných udalostí doma i vo svete. Podľa oficiálnych údajov OECD sa veľa zmenilo v náš prospech, dokonca aj pri porovnaní s našimi susedmi.
Napríklad vlani sa u nás žilo asi o desatinu lepšie ako v Maďarsku. Za Poliakmi a Čechmi, pokiaľ ide o priemerné platy a ceny, zaostávame už len mierne. Je však pravda, že rozdiely v príjmoch sú nemalé, čo je dané podnikateľskými príležitosťami.
Mnohé výroky aj skúsených odborníkov sú podoprené číslami, porovnaniami, naznačujú želané smerovanie. Vzniká dojem, že presne vedia, ako by malo vyzerať naše školstvo, ako riadiť ekonomiku krajiny, koľko by sa malo nakúpiť vojenských stíhačiek, a hnevá ich kdejaká maličkosť. Stretávame sa však aj s falošnou argumentáciou potentátov, ktorí reagujú situačne, menia dikciu i stranícke kabáty, prisluhujú tam, kde to vynáša.
Často akoby chýbala kultúra znalostí a korektnej komunikácie, akoby neexistovali exaktné údaje, ktoré dokumentujú niečo iné. Dopátrať sa pravdy je takmer nemožné. Teda – ako ďalej?
Digitálny záznam nám umožní zameniť skutočnosť za imagináciu. Mohli by sme tak uveriť, že všetko je v poriadku, v blížiacich sa voľbách dáme hlas tým najlepším, čo v živote už niečo dokázali, a ktorí vedia, ako žiť, ako sa postarať o svoje rodiny, ako prosperovať a byť aj prínosom pre spoločnosť. Presvedčia nás, že sa dostačujúco pripravíme na štvrtú technologickú revolúciu, že zvládneme aj blížiacu sa existenčnú kauzu.
Jednoducho, urobíme všetko, čo povedie k našej spokojnosti. Veď predsa máme digitálne záznamy z rokov predošlých, približujúcich ľudí, čo svoj život zamenili za prácu a sú hrdí na to, že voľačo dokázali. Že by na tom, čo tu píšem, nebolo ani zrnko pravdy?