Slovensko je sociálny štát – často to počujem, ale priznám sa, vôbec neviem, čo to znamená. Politici to podľa mňa chápu tak, že máme sociálne cítenie k slabším. Uznávam, je to vzácna vlastnosť a som presvedčený, že keď človek môže, tak musí pomôcť tým, ktorí sú v núdzi. Súčasne som presvedčený, že treba pomôcť aj tým, ktorí majú schopnosť vytvoriť niečo zmysluplné, ale ich majetkové možnosti alebo prístup k zdrojom sú obmedzené. V mojom poňatí by sa štát mal usilovať vytvoriť rovnováhu medzi dvoma formami pomoci. Prvú by som nazval pasívnou, druhú aktívnou pomocou.
Pasívnu pomoc možno realizovať jednoducho: určíte sumu, ktorú chcete rozdať, stanovíte kritériá a peniaze pošlete tým, ktorí ich spĺňajú. Samozrejme, aj tu môžu nastať problémy, najčastejšie, že bude veľa uchádzačov a málo peňazí. Vtedy môžete dať každému, ale menej, alebo rozdáte viac peňazí.
Aktívna pomoc je komplikovanejšia. Aj tu musíte určiť sumu, ale nastaviť kritériá je už ťažšie. Uchádzač musí mať nápad a musí vedieť presvedčiť, že pozná cestu, ako ho zrealizovať. Potom nestačí len poslať peniaze na účet, treba odsledovať proces a musí nastať vyúčtovanie. Na konci ešte môže vzniknúť malý politický problém, že úspešným budú ostatní závidieť. Pri pasívnej pomoci sú si všetci rovní.
Slovenská politická elita miluje pasívnu pomoc. Sociálny štát v ich poňatí znamená rozdávať zo štátneho a keď je uchádzačov veľa, zvýšia sa dane, odvody, poplatky. Jednoducho, zoberie sa od ostatných a rozdá žiadateľom. Výsledkom tejto politiky je súčasné Slovensko. Napríklad podľa návrhu rozpočtu ministerstva práce, ktoré má najviac zdrojov zo všetkých rezortov, je na rozdanie 1,9 miliardy eur (na porovnanie, zdravotníctvo má 1,4 miliardy eur a školstvo 1,3 miliardy). Podľa aktuálnych kritérií sa o tieto peniaze uchádza 450-tisíc ľudí, nezamestnaných máme zhruba 180-tisíc a ďalších 350-tisíc je poberateľom rôznych typov dávok zo sociálneho systému. Kritériá sú nastavené tak, že každý, kto sa rozhodne nepracovať, si nájde svoju kolónku. Na druhej strane tu máme po odpočítaní ľudí vo verejnej správe 2,47 milióna zamestnaných a práve oni majú tvoriť zdroje na krytie výdavkov.
Keď sa pozrieme na aktívnu pomoc, v rozpočte sa s ňou nepočíta, spoliehame sa na zdroje EÚ, avšak vo veľkom staviame cesty a železnice. To má od aktívnej pomoci ďaleko. Navyše to robíme v dobrých časoch, keď ešte vlastné zdroje máme. Iba malá poznámka, vždy sa môžeme spoliehať na ľudí, ktorí dostali aktívnu pomoc, lebo produkujú a tvoria zdroje. Ľudia odkázaní na pasívnu pomoc budú len žiadateľmi, ak im neposkytneme aktívnu pomoc.