Meno Baťa patrí do tej istej kategórie ako mená Tomáš Garrigue Masaryk a Milan Rastislav Štefánik. Ak by bez Masaryka a Štefánika nebolo Československo mysliteľné politicky, bez Baťu, najprv zakladateľa Tomáša a neskôr jeho brata Jana Antonína, nebolo by mysliteľné ekonomicky. Úspech firmy bol dôležitou súčasťou úspechu ekonomiky nového štátu. Sté výročie založenia Československa je preto ideálnou príležitosťou pripomenúť si genialitu, nadčasové princípy a sociálneho inovátorstvo baťovského podnikania.
Tomáš Baťa mal jasnú životnú filozofiu a v jej rámci aj predstavu o podnikaní. Podnikanie videl predovšetkým ako príležitosť vytvárať hodnoty. Hovoril: „Život nám bol prepožičaný s povinnosťou odovzdať ho potomkom rozmnožený a zdokonalený.“ Považoval za povinnosť každého človeka, aby obohatil spoločnosť, do ktorej sa narodil a ktorá mu umožnila vyrásť. Aký to kontrast s dneškom, keď si niektorí podnikanie stotožňujú so špekuláciou či parazitovaním na iných.
Vo firme Baťa mal každý jednotlivec presne definovanú zodpovednosť a jeho hlas muselo byť počuť. Zásadou jeho podnikania bolo spraviť z každého zamestnanca kapitalistu a naučiť ľudí myslieť, nie počúvať príkazy. Dvomi základnými piliermi zamestnaneckej politiky firmy Baťa boli dôraz na finančné zabezpečenie a osobný rozvoj. Považoval za svoju povinnosť platiť ľuďom toľko, aby v štyridsiatke nemali len holé ruky, ale mali aj úspory a na základe skúseností tiež manažérske postavenie. Preto nemal záujem prijímať do firmy toho, kto chcel zostať len robotníkom a nemal vyššie ciele. Starostlivosť o zamestnancov zahŕňala prepracovaný systém vzdelávania, pravidelné zdravotné prehliadky, budovanie nemocníc, ale aj osvetu, zdravé stravovanie, životný štýl a v neposlednom rade bývanie v legendárnych baťovských domčekoch.
Firma Baťa aj po jeho smrti naďalej expandovala do celého sveta. Zaslúžil sa o to jeho brat a nástupca Jan Antonín Baťa. Ten bol rovnako úspešným podnikateľom a rovnako zaujímavým vizionárom. V knihe „Budujme štát pre 40 miliónov“ z roku 1937 zadefinoval ambíciu „aby tento štát bol kultúrne aj hospodársky najzdravším, najsilnejším a najbohatším štátom v Európe“. Chcel znížiť dane, zjednodušiť daňové predpisy, dobre fungujúce súdnictvo, právnu istotu, menej zákonov, odstrániť byrokratickú legislatívu.
Naša konferencia o baťovskom podnikaní 8. 11. predstaví úspešné príbehy ľudí, ktorí sa ním inšpirovali a jeho princípy dnes využívajú v ich firmách. Okrem stovky prítomných podnikateľov budú môcť program prostredníctvom live streamu sledovať všetci, ktorých táto téma zaujíma.