Meditáciu moja známa definuje takto: „Dokážem ju tolerovať. Je to vždy lepšie, ako len tak sedieť a nič nerobiť.“ Ak by to náhodou niekto nepochopil, ide o ironický humor mojej rovnako ironicky humornej známej. Meditácia totiž JE sedenie a ničnerobenie. Zároveň si kladiem veľmi neironickú otázku – Je to zlé? Sedieť a nič nerobiť? A prípadne dotiahnuť stav na vyššiu úroveň a na nič nemyslieť?
Meditácia sa zväčša spája s batikovaným občanom dredovitého charakteru, s jogínmi a ľuďmi, ktorí „asi nemajú nič lepšie na práci“. Alebo okolo meditácie krúžime v možnej obave, že nás niekto stiahne do spárov samovražednej spirituálnej sekty. Prípadne patríme k tej skupine ľudí, ktorí meditáciu evidujú ako bežnú súčasť duševnej prevencie, len nevieme, ako a kedy na to. Do tejto skupiny patrím napríklad ja. Prvýkrát sa mi na mojej ceste vonkajšieho pozorovateľa meditácie stalo, že som natrafila na vedecký postoj a argumenty hovoriace za meditovanie.
Mladý a veľmi úspešný neurogenetik Tomáš Eichler ma v ostatnom Trochu inak fascinoval rozprávaním o overených benefitoch meditácie. Človek s titulmi, obklopený laboratórnym svetom plným červov, na ktorých skúma spánok, zrazu priznal, že šesť rokov medituje.
Jeho definícia meditácie je – nemyslenie. Prípadne – zažívať medzery medzi myšlienkami. Skúste si to niekedy. Osobne zväčša úpenlivo myslím na to, či naozaj nemyslím, či toto už je nemyslenie, či nejako spoznám, že už nemyslím, a či o tomto čase bude prejazdný Prístavný most. Nič! Bez úspechu.
Tomáš tvrdí, že aj pár sekúnd totálneho nemyslenia nás môže osviežiť ako kvalitná dovolenka. Len málokto to dokáže. Aj u neho si to vyžadovalo tréning.
Pozrite sa, čo priala Adela Vinczeová Hospodárskym novinám k ich 25. výročiu:
No prišlo to. A benefity? Kvalitnejší spánok, dostatok energie a citujem: „Schopnosť vidieť veci, ako sú. Nie ako by sme chceli.“ Aj vrátane seba samého.
Až ma dojalo, keď neurogenetik plný vedomostí a faktov s láskavým výrazom v tvári zahlásil: „Skrátka som si aj na seba zvykol.“ O koľko je život ľahší, keď hneď nevynášame súdy nad okolím, situáciami, nad sebou!
Aj iní vedci majú s „výlukou myšlienok“ dobré skúsenosti. Einstein v týchto chvíľach prichádzal na zásadné objavy, práve preto, že mal v hlave prázdno voľné pre náhle osvietenia.
Takže či už sedíme v batikových teplákoch alebo laboratórnom plášti, v tureckom alebo slovenskom sede, zo všetkých pohľadov má meditácia niečo do seba.
Skrátka byť na chvíľu bez myšlienky. Zachyťte si tú aktuálnu, ktorá vám napadla.... Vedeli by ste bez nej prežiť, však?