Vzdelanie kultivuje človeka, ale ho aj učí argumentovať. Všetko, čo sa vyrečie aj s dobrými úmyslami, je podrobené kritike širokého frontu takzvaných všeznalcov na báze latentného vnímania počutého, prečítaného, ale aj v živote osvojeného a užitočného. Tak aj diskusie týkajúce sa školstva, celé desaťročia vnímaného ako žriedlo vedomostí, nemajú konca kraja.
Zdá sa, že každý je v tomto smere natoľko „v obraze“, že by pokojne mohol veliť ktorémukoľvek rezortu v decíznej sfére. V skutočnosti kultúra reči prezrádza skôr nedostatok empatie s deficitom slušnosti a citu pre mieru. Každý autor vie, o čom hovorím. A tak sa možný úžitok zo vzdelania môže obrátiť v nekonečný sled právd i neprávd, urážok a rozdúchavanie ničivých plameňov nenávisti a zlovôle. Nerád, ale nedá mi to, pretože už len počas rokov pravidelného prispievania do Hospodárskych novín komentármi hľadajúcimi zmier a vyzdvihovanie dobra som toho skúsil nemálo, aby som vyriekol aj istú anomáliu. Premyslenosť, slušnosť, ohľaduplnosť a tvrdá práca sa javia menej dôležitými ako krikľúnstvo a večná nespokojnosť.
Navyše, vzdelanie má mnoho podôb, ktoré tvoria osobnosť. Tá je mnohoraká. Vzdelanie slúžiace iba uspokojeniu pýchy, na predvádzanie vedomostí bez potreby uplatniť ich, je vzdelanie egoistické, prezentačné navonok, bez spoločenskej užitočnosti. Skutočné vzdelanie je späté s jeho uplatnením v spoločenskej praxi, je ľudsky pochopiteľnou, skutočnou sebarealizáciou vlastnej spokojnosti a súčasne spoločenského prínosu, spoločenskej užitočnosti. Už dávno neplatí, že diplom je krytý znalosťami, naopak, čoraz častejšie je iba placebom skutočného lieku a regenerácie síl prispievajúcich rozvoju.
Keďže je predvianočný čas a blíži sa Nový rok plný želaní a pozdravov so vzletnými slovami na úrovni fráz a často aj neosobných, automatizovaných pozdravov, hodno prispieť niečím novým, možno samozrejmou túžbou žiť v mieri, vychovávať našich potomkov k etike a morálke konania, tvorbe a realizácii ideálov dobra a lásky k ľuďom. To všetko dosiahneme predovšetkým realizáciou potrebných zmien v danom spoločenskom prostredí a rozumnom programovaní jej rozvoja, a to aj v zložitom medzinárodnom prostredí. Vyžaduje si to však zároveň nie iba čítať a diskutovať, nie iba študovať, ale strategicky myslieť a študované aplikovať, vedomosti uplatniť v spoločenskej praxi, a tak ich premeniť na znalosti.