Jeden a pol milióna eur ročne. O toľko narastie dlh na zdravotnom poistení u ľudí bez domova len v našom hlavnom meste. A aj to berieme do úvahy iba tých zhruba dvetisíc, ktorých ukázalo sčítanie bezdomovcov v roku 2016. Odhaduje sa, že na území Bratislavy ich žije až okolo štyri až päťtisíc. S ročným mankom vyše tri milióny eur na zdravotnom poistení. Koľko je ľudí bez domova na celom Slovensku, nikto presne nevie. Neoficiálny údaj hovorí o 15 tisíckach. Vychádzajúc z neho odhadujeme, že ich celkové dlžné poistné predstavuje okolo 11,5 milióna eur ročne.
Dnes je bezdomovec z hľadiska systému zaradený medzi samoplatcov zdravotného poistenia. Teda zákon chce od človeka, ktorý nič nemá a určite mu je prednejšie jedlo a strecha nad hlavou ako nejaké zdravotné poistenie, aby naň mesačne odvádzal 63,84 eura. Kto z nás, keby sme sa ocitli v jeho situácii, by to poistné platil? Za rok by sa náš dlh len voči zdravotnej poisťovni vyšplhal na 766 eur. Sociálnou tragédiou v tejto súvislosti je, že ako dlžníci bezdomovci strácajú prístup k plánovanej zdravotnej starostlivosti. Tým najbiednejším z nás systém odopiera základný predpoklad toho, aby sa dokázali vrátiť k normálnemu životu.
Riešenie vidíme v prekvalifikovaní týchto ľudí na poistencov štátu. Štandardne sú poistencami štátu rodičia starajúci sa o malé deti, deti, študenti, dôchodcovia. Nie však ľudia bez domova, ktorí sa aktívne snažia o znovuzaradenie do života za pomoci neziskového sektora. Prečo? Prepadli sitom sociálnej siete a zostali nepovšimnutí. Ako poistencom štátu by im už nevznikali ďalšie nové dlhy a mali by lepšiu šancu postaviť sa na nohy.
Okrem toho by táto zmena pomohla všetkým pacientom na Slovensku. Za prostriedky, ktoré by za ľudí bez domova prišli do systému od štátu, sa totiž dá zaplatiť napríklad 2 500 operácií bedrového kĺbu. Poďme riešiť tento zle nastavený systém. Kľúčové je zadefinovať skupinu ľudí bez domova tak, aby sa mohla presunúť medzi poistencov štátu a zároveň, aby táto definícia neumožňovala zneužívanie systému.
Preto sme v Dôvere nastolili túto tému na diskusiu s odbornou verejnosťou i s občianskymi združeniami. Pokúsili sme sa napríklad vztiahnuť definíciu ľudí bez domova na hmotnú núdzu, no po zohľadnení všetkých okolností s tým súvisiacich sa zdá, že táto cesta nie je schodná. Chcelo by to pohľad niekoho ďalšieho, kto sa veľmi dobre vyzná v sociálnych veciach, aby nás naviedol na iné smery uvažovania. Výsledok za to určite stojí. Pre bezdomovcov aj pre celú spoločnosť.