Problémy by sa mali riešiť tam, kde vznikajú, tými, ktorých sa týkajú; to vieme. Platí však aj krajšia verzia subsidiarity – ak sa chce, tak sa dá, a dá sa všade, lebo Slovensko je krajina regiónov bohatých na príležitosti, aj keď asi menej na rozumnú správu. Ide nielen o kraje a obce, ale aj o národnú politiku, aj keď si to centrálne vlády nerady priznávajú.
Potrebuje samospráva rokovať s miestnymi podnikmi o možnostiach vzájomnej podpory nad rámec príspevkov do tomboly? Zákon o podpore regionálneho rozvoja tvrdil, že nie, aj keď rozum kázal inak. To sa zmenilo novelou, po ktorej už podnikatelia vystupujú ako sociálno-ekonomickí partneri a rozvoj, odvíjajúci sa od kvalitných pracovných miest, sa povinne plánuje a rieši formou partnerstva.
Na druhej strane, čo môžu rokovania s obcou či krajom okrem chlebíčkov priniesť podnikateľom? Veľa. Podnikatelia potrebujú školy pre svojich súčasných a budúcich zamestnancov; je to schodnejšia cesta, ako ich kradnúť konkurentom. Zahraničné firmy často potrebujú cudzojazyčné materské a základné školy, ideálne členov medzinárodných sietí škôl, pre deti svojich manažérov. Podnikatelia potrebujú pre svojich zamestnancov verejnú dopravu, čiže dobrý harmonogram cestovných poriadkov. Potrebujú pre svojich zamestnancov bývanie a voľnočasové aktivity. Firmy sa potrebujú podieľať na lokálnom vývoji a výskume a hľadať talenty – o to viac, ak výskum je mestom či krajom spolufinancovaný. A tak by sme mohli rátať ďalej – toto všetko vie a môže zabezpečiť miestna vláda.
Populárne „smart“ tiež stojí na partnerstve: podľa rozumnej špecializácie, prístupu, ktorý Európska únia prijala pre svoju politiku súdržnosti na roky 2014 – 2020, regióny a štáty by mali „analyzovať svoje konkurenčné výhody a potenciál pre výnimočnosť, zapojiť strany zúčastnené v inováciách, konkrétne podnikateľskú komunitu, spracovať celkovú víziu a vybrať priority a ciele, definovať mix koherentných politík, postup a akčné plány, konať, monitorovať a vyhodnocovať.“ A ekonóm Manuel Pedro Rodríguez-Bolívar dodáva, že „integrácia plánov hospodárskeho rozvoja a verejných služieb, pragmatické zaostrenie na investície do praktických projektov a participácia miestnej správy, podnikateľov a obyvateľov sú tri základné princípy, ktorými by sa mali riadiť rozumné mestá“.
Košice a Prešov – kraje aj mestá – musia byť inovatívnejšie a aktívnejšie, ak chcú konkurovať zvyšku Slovenska. Nedávne vytvorenie komunikačnej platformy s košickou kanceláriou Americkej obchodnej komory je dobrým prísľubom, že sa veci budú hýbať rýchlejšie a zdola.