Čím viac informácií máme, tým lepšie sa môžeme rozhodovať. A tiež búrať mýty. Relatívne častý je názor, že náš sociálny systém je príliš štedrý a nemotivuje hľadať si prácu. Ibaže by to nebola pravda. V porovnaní s priemerom EÚ a krajinami V3 je nastavenie štátnych príspevkov u nás reštriktívnejšie a motivuje k práci viac. Aj to sú zistenia novej revízie balíka výdavkov, ktorými sa štát snaží pomáhať najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva.
Ide o najsolidárnejšie výdavky, ktorých účelom je tlmiť pád ľudí na sociálne dno a podávať im pomocnú ruku, aby sa mohli postaviť na vlastné nohy. Hovoríme o širšom spektre verejných zdrojov, ktorých účelom je zabezpečiť rovnakú štartovaciu pozíciu pre čo najširšiu časť populácie bez výnimky. Medzi skupiny výrazne ohrozené chudobou nepatria len Rómovia, ale napríklad aj deti z neúplných rodín. Záber politík sociálnej inklúzie je pritom veľmi široký. Pokrýva oblasť vzdelávania, teda odrazového mostíka pre kvalitnejší život, trhu práce a aj zdravotnej starostlivosti.
Ďalšou témou revízií je pôdohospodárstvo, kde bolo identifikované relatívne rýchle a neželané znižovanie zamestnanosti. Vhodne cielenými opatreniami zameranými na zlepšenie výsledkov, ktoré sú dnes v porovnaní s krajinami EÚ väčšinou priemerné alebo slabé, môžeme reštartovať rozvoj na vidieku. Vrátane zvýšenia zamestnanosti. Sektor pôdohospodárstva negeneruje veľa možností pre úspory, nanajvýš pri prevádzke samotného ministerstva a podriadených organizácií. O to viac priestoru máme na zvyšovanie efektívnosti a produktivity. To platí nielen o poľnohospodároch, ale aj o lesníkoch.
Ministerskí analytici sa tiež pozreli na to, koľko dávame na platy ľudí pracujúcich pre štát a akú máme zamestnanosť vo verejnej správe. Ak sa domnievate, že slovenský verejný sektor je prezamestnaný, ste na omyle. Samotné číslo 413-tisíc ľudí pracujúcich pre štát pôsobí robustným dojmom, je však pod priemerom krajín EÚ. Podobne ako výdavky na ich platy. To však neznamená, že tu nie je priestor na zefektívnenie. Máme sektory, kde ľudia vyslovene chýbajú, a sektory, kde by sa dalo ušetriť. Pomerne výrazné úspory by sa dali nájsť centralizáciou podporných činností ministerstiev, ale aj zmenami v samosprávach.
Revíziami výdavkov, ktoré zverejníme do konca roka, otvárame ďalšie tri nové kapitoly, ktorých základom je hľadať a odporúčať, ako použiť obmedzené verejné zdroje čo najefektívnejšie. Ako za peniaze, ktoré máme k dispozícii, dostať čo najviac muziky. Bude to zaujímavé čítanie.