Dočítali sme sa, že Slovensko bude mať prvýkrát vo svojej histórii vyrovnaný rozpočet a je to dobrá správa. Ak však chceme byť spravodliví, musíme sa opýtať, čomu alebo komu za to môžeme vďačiť. Pozrime sa na prvého adepta na poďakovanie, a to na vládu. Musíme si položiť otázku, či míňa štát menej, alebo míňa efektívnejšie. Nemíňame menej, míňame viac ako predošlé roky. Či míňame efektívne, na to sa odpovedá ťažšie.
Kľúčovým ministerstvom podľa pridelených rozpočtových zdrojov je ministerstvo sociálnych vecí a rodiny. Filozofickou nitkou pôsobenia je boj proti vykorisťovaniu pracujúcich a zabezpečenie zdrojov pre tých, ktorí sa rozhodli nepracovať aj v období, keď je všeobecný záujem o pracovné sily. Existuje viac ako dvesto titulov na sociálne dávky, môj obľúbený je, že štát žiadateľovi dvakrát ročne prepláca DPH na lieky. Posledný výmysel ministerstva, aby zamestnanci mohli voľne rozširovať, koľko zarábajú a takto vyrovnať celoplošne platy, je útokom na východné a stredné Slovensko. Je signálom, aby sa odtiaľ všetci presťahovali na západ, čo pre malých a stredných podnikateľov znamená stratu svojich zamestnancov. Títo podnikatelia pritom poskytujú najmä služby, alebo prevádzkujú malé výroby, kde je najmenšia pravdepodobnosť, že môžu premietnuť zvýšené mzdové náklady do cien, a preto takto zaniknú.
Pekným príkladom je boj malovýrobcov s reťazcami, kde reťazce tvrdia, že nemôžu predávať slovenské výrobky, lebo nie sú výrobcovia, ktorí by boli schopní vyrobiť kvalitu za dobrú cenu. Ak hovoríme o kvalite, tak prvoradým zdrojom kvality sú suroviny, a potom technologická úroveň výroby. V prípade zahraničných výrobkov ťažko určiť zdroj, kvalitu suroviny, a preto by mali vyhrávať slovenskí výrobcovia. V prípade technologickej úrovne však štát menej dáva šancu na inovácie pre malých a stredných výrobcov, a k zdrojom sa dostávajú veľkí internacionálni výrobcovia. Sedliacky povedané, v obaloch vyhrávajú zahraniční, v obsahu slovenskí. Nakoniec rozhoduje cena a v tomto slovenskí výrobcovia budú s veľkou pravdepodobnosťou prehrávať, ak cena práce stúpa a potenciálni zamestnanci sedia doma a poberajú sociálne dávky a zdroje na investície neprichádzajú.
Ak chceme byť spravodliví, tak môžeme konštatovať, že vo vyrovnanom rozpočte má štát zásluhu najmä v tom, že míňa menej, ako by mohol, ak by nebol nedisciplinovaný. Keby však rozdelil zdroje viac stimulačne a s určitou stratégiou, mohol by slovenskú ekonomiku výrazne posilniť.