Kladiem si otázku , že čo sa to deje v ostatnom čase v parlamente . Aj laik bez poučenia odborníka v poslednom čase na pôde parlamentu musí vidieť to, s čím nemôže súhlasiť, ak má rozum a zmysly v poriadku, ak má elementárne schopnosti vnímať realitu i z hľadiska etiky a etikety. Prečo je to tak ?
Podľa môjho bývalého kolegu z Katedry politológie , je to priamy dôsledok absencie politických elít, vzdelaných politických elít, všeobecného volebného práva v kombinácii s nevzdelaným elektorátom
(občania hlasujúci vo voľbách za určitú stranu, voličské zázemie). Uvedomujem si, nedá sa politika nesledovať, ak chceme žiť aktívnym spôsobom života, ale netreba to zase ani priveľmi prežívať a nechávať sa vťahovať do tej zlej energie.
Kde sú tie časy, keď pravica bola ozaj pravicou, a vedela ju aj vystrieť a podať, a hlavne mala argumenty k svojmu liberálnemu či konzervatívnemu svetonázoru, hoci sme sa s ním niektorí nevedeli stotožniť, ale predsa len to bol akoby zápas o obsah. Dnes zásluhou mnohých politikov a podobných aktivistov ide len o vykrikovanie, urážanie, útočenie, trestné oznámenia, a podobne. U občanov sa potom znižuje ich index životnej spokojnosti.
Keď si tak naši potomkovia o sto rokov budú prezerať archívne čísla novín, čo si len o nás pomyslia? Ako sme to tu žili . Smutné. Je možné, že z toho vykvasí aspoň cesta k demokracii, len nech to netrvá večne. Alebo je to iba hmla, aby sme nevideli, čo sa odohráva v globálnom zmysle ? Musíme si uvedomiť , že celková geopolitika, ktorá či chceme alebo nie, na nás vplýva v oveľa väčšej miere, hlavne vo vypätých situáciách. Ak sa rozhorí globálny konflikt, nepomohlo by nám, aj keby sme tu mali idylu typu malého Švajčiarska, zmetie nás to rovnako.
Dnešná doba je špecifická aj v tom, že internet ako mocný nástroj šírenia informácií, poloprávd aj dezinformácií predbehol rozvoj ľudského myslenia, pričom ja vidím obrovskú nerovnováhu medzi právom voliť si svojich zástupcov v zastupiteľskej demokracii a mierou informovanosti jednotlivých voličov.
Zatiaľ sa asi nič lepšie nevymyslelo, ale treba uznať, že jednoduchý človiečik na lazoch má iste obmedzenejšie množstvo informácií, podľa ktorých sa bude rozhodovať, komu dať hlas ako politológ v centre, ktorý denne analyzuje množstvo informácií. Ich hlas má ale rovnakú váhu.
Nechcem diskriminovať jednoduchých ľudí, lebo oni majú oproti iným zase výhodu, že pozerajú na kandidátov srdcom a nie rozumom a majú možno oveľa viac vycibrený sluch pre falošné tóny kandidáta, ktorý sa na neho usmieva z každého druhého billboardu ako človek, ktorý sa necháva dobrovoľne manipulovať diskusnými reláciami v masmédiách, analytickými článkami v denníkoch a rečami svojich kolegov.
V dnešnom parlamente je totiž už tak vyhrotená situácia a niekedy aj patová situácia, že mi to pripomína rozvádzajúcich sa manželov, kedy si už pomaly nevedia prísť na meno a vyťahujú na seba zbrane toho najväčšieho kalibru. Jednoducho by bolo treba poslancov poľudštiť. Opakovane zdôrazňujem, že občanom treba ponúknuť príťažlivý a hlavne reálny sen a nádej.
Nádej môžu ponúknuť len silné osobnosti a lídri, tí sa objavujú v ťažkých časoch. Politici by si tým získali autoritu, čo by možno redukovalo nenávisť. Nádej je kombinácia viery, presvedčenia, cieľov ,snov a dobrej komunikácie.