Pred mesiacom sme oslavovali sté výročie vzniku Československa. A hoci už nie sme jeden štát, stále k sebe máme veľmi blízko a vzájomne sa potrebujeme. Slovensko tento rok predsedá V4. Je to práve v čase, keď sa vyjednáva budúca podoba mnohomiliardového rozpočtu EÚ. Schopnosť slovenskej a českej reprezentácie ťahať za jeden povraz pri týchto vyjednávaniach ma napĺňa hrdosťou na cestu, ktorou si prešli naše národy a neskôr štáty.
Príbeh Slovenska a Česka je jedným z najpozitívnejších príbehov v Európe – je o blízkosti, susedstve a pomoci, o vzájomnom učení a o emancipácii. Nechýbajú v ňom ani dramatické zvraty odlúčenia a opätovného schádzania, nemá však temné kapitoly o násilí a nevraživosti medzi hlavnými aktérmi. Česko-slovenský príbeh je jedinečný aj v kontexte Európy. Sme susedia, ktorí medzi sebou nikdy neviedli vojnu a ktorí dokázali v mieri dokonca rozdeliť spoločnú štátnosť, čo je rarita.
Nie je div, že dynamika česko-slovenských vzťahov odjakživa evokuje prirovnania o rodine, konkrétne o bratstve. Aj podľa mňa to sedí. Vzťahy medzi súrodencami sú vždy vrstevnaté, málokedy úplne chýba element súťaživosti a porovnávania, no platí, že vždy prevládne porozumenie a že odlúčenia nie sú nikdy definitívne.
V máji 2004, jedenásť rokov po rozdelení spoločnej republiky, sme sa znovu stretli pod vlajkou Európskej únie. Ukazuje sa, že toto partnerstvo nám svedčí. S Českou republikou sa napríklad ťaháme dopredu v rozvoji inteligentných miest. Umožňuje nám to podobná situácia a potreby našich sídel a fakt, že zdieľanie know-how, expertov a skúseností je pre nás samozrejmosťou.
Rozvojové potreby Slovenska a Česka sú veľmi podobné aj na mnohých ďalších úrovniach, a na medzinárodnej pôde sa dokážeme navzájom podporiť. Vo štvrtok sa bude konať v Bratislave samit priateľov kohéznej politiky na úrovni premiérov, a neskôr v ten istý deň odlietam do Bruselu na zasadnutie ministrov krajín EÚ v Rade pre všeobecné záležitosti, ktorá bude na tú istú tému – o budúcich eurofondoch. Vďaka tomu, že krajiny V4 dokázali spolu s Bulharskom, Rumunskom, Slovinskom a Chorvátskom nájsť zhodu, je naša vyjednávacia pozícia úplne iná, ako by ju malé nové členské štáty mali osve.
Chceme dosiahnuť, aby sme svoje národné obálky na ďalšie programové obdobie, ktoré aj kvôli brexitu budú nižšie ako doteraz, mohli využiť lepšie. To znamená flexibilnejšie – na mieru potrebám našich regiónov a ich obyvateľov. Keď ostaneme jednotní, máme obrovskú šancu sa v Európe presadiť.