Na pojednávaní v jednom zo sporov o zaplatenie zmeniek vystavených Pavlom Ruskom (zaručených Televíziou Markíza, konajúcej Pavlom Ruskom) za žalobcu Marian Kočner uviedol, že jeho IQ je 146. Chcel tým povedať, že je veľmi inteligentný.
Egocentrizmus je v istých kruhoch vcelku bežná vec, avšak uvedené Kočnerovo tvrdenie je zaujímavé práve v súvislosti s jeho predmetnými zmenkovými spormi. O to viac, že sa nedávno vraj zistilo, že zmenky, ktoré Kočner predložil na preplatenie, sú falošné.
Ako vieme, Kočnerove zmenkové žaloby na nie sú zadarmo. Každý, kto takúto žalobu podá, musí zaplatiť súdne trovy. Ide najmä o súdny poplatok, ktorý sa hradí vopred a ak je žaloba neúspešná, žalobcovi sa nikdy nevráti. V Kočnerovom prípade išlo o minimálne 33 tisíc eur za každú žalobu, teda pri troch žalobách (jednu žalobu vraj Kočner vzal späť) zhruba 100 000 eur. A náklady právneho zastúpenia úspešnej protistrany či iné súvisiace nároky by takúto sumu mohli ešte veľmi výrazne zvýšiť, prípadne aj znásobiť.
Ak niekto trvá na tom, aby sa do súdnej zápisnice zaniesol údaj o jeho vysokom IQ, je jasné, že si zakladá na tom, že je „chytrý“. Riskovať 100 alebo 200 tisíc pri žalobe o preplatenie zmeniek, ktoré sa podľa najnovších správ javia ako falošné, ale „chytré“, iste nie je.
Z toho plynie, že ak tie zmenky naozaj sú falošné, musel existovať nejaký iný dôvod, pre ktorý si dotyčný „chytrák“ myslel, že sa o svoje peniaze vynaložené na súdny spor nemusí báť.
Na čom teda tento pán, ktorého tvrdenie o vlastnom vysokom IQ je zapísané v súdnom spise, založil svoj plán? Čo na celej kauze nie je neštandardné natoľko, že sa na to dalo spoľahnúť pri platení obrovskej sumy súdnych poplatkov?
Doplním súvisiacu informáciu. Podľa zákona sú zmenkové spory v Bratislavskom kraji rozhodované len jedným súdom: Bratislava 5. Pre pochybnosti o správnosti toho, ako na tomto súde boli niektoré z Kočnerových zmenkových žalôb rozdelené, takmer všetci jeho sudcovia vrátane predsedu podali Generálnej prokuratúre veľmi podivný podnet na policajné vyšetrovanie. A Generálna prokuratúra ešte podivnejšie s týmto veľmi neobvyklým podaním súhlasila a postúpila ho vyšetrovateľovi.
Prečo sa však sudcovia súdu Bratislava 5 cítili natoľko dotknutí pre pár vcelku nevinných komentárov o nevzhľadnom rozdeľovaní vecí na ich súde? Malo vedenie súdu Bratislava V či sudcovia, ktorí urobili to podanie, dôvod niečo skrývať?
Okresný súd Bratislava 5 rozhodol v prospech Kočnera. Rozhodla tak sudkyňa Maruniaková, ktorú na tento veľmi atraktívny post schválila Súdna rada pod vedením Štefana Harabina priamo z pozície vedúcej kancelárie štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej.
Na Krajskom súde v Bratislave o odvolaní proti takému rozhodnutiu napriek protestom rozhoduje senát, ktorého členkou je sudkyňa Andrea Haitová, ktorá je sestrou štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. Tu, samozrejme, treba povedať, že by pridelenie spisu sudkyni Haitovej na jednom z najdôležitejších súdov na Slovensku, Krajskom súde v Bratislave, malo byť náhodou vzhľadom na to, že iste nie je na súde jediná a veci na súdoch sú prideľované náhodným výberom.
Ale je to naozaj tak, ak vezmeme v úvahu nasledujúci citát z článku na blogu publicistu Radovana Bránika?
„Ide o manipulácie s prideľovaním spisov na jednom z kľúčových súdov na Slovensku. Vznikla tam kasta firiem, ktorá žije z nepochopiteľných rozsudkov... Vznikol okolo toho priemysel, ktorý vygeneroval desiatky rozsudkov a tie umožnili získať úzkej skupine ľudí závratný majetok. Vznikol štát v štáte.“
My, samozrejme, nevieme, či IQ Mariana Kočnera nejako súvisí s neobvyklými náhodami a bratislavskými súdmi. Môžeme sa však dovtípiť, že Marian Kočner iste nevyhodil minimálne sto tisíc na základe toho, že sa spoľahol, že naše súdy rozhodujú spravodlivo a v súlade s právom.
Alojz Baránik, poslanec NR SR a tímlíder SaS pre spravodlivosť