Najslávnejší námorný príbeh histórie fascinuje najmä svojím mytologickým rozmerom. Je to príbeh falošného sebavedomia a márnivej spupnosti, ktoré narazia na neúprosnú realitu ľadového oceánu. Mnohí na palube ignorovali vážnosť situácie až do poslednej chvíle, pretože možnosť potopenia lode pre nich jednoducho neexistovala.
Aká je paralela so slovenskou ekonomikou? Aj jej politickí kapitáni začínajú mať pocit neporaziteľnosti. Nezamestnanosť klesá a rastúca ekonomika napĺňa rozpočet rýchlejšie, ako ho vláda stíha míňať. Niektorí nadobudli dojem, že slovenské hospodárstvo znesie všetko. Odvod reťazcov, daň z poistenia, rekreačné poukazy, faktické zrušenie vstupu konkurencie na železnicu, zastropovanie dôchodkového veku, národný letecký aj lodný dopravca či ročná materská – to je len stručný zoznam opatrení, ktoré politici v poslednom roku doslova súkajú z rukáva. Mnohé vyzerajú tak, akoby sa ich navrhovateľom prisnili predchádzajúcu noc. Niekedy sú to divoké sny, napríklad nápad budúceho viceguvernéra NBS, že centrálna banka založí novú zdravotnú poisťovňu.
Naopak, takmer úplne sa už zabudlo na reformu školstva. Súdny systém patrí medzi najpomalšie v Európskej únii. Nemocnice ďalej generujú straty, po marci 2019 nebudú mať dostatok financií na mzdy, stratifikácia (špecializácia nemocníc, zatváranie oddelení a posilnenie dlhodobej starostlivosti) má napredovať v ležérnom, 12-ročnom tempe. Dôchodky naďalej vysávajú ostatné fondy v Sociálnej poisťovni. Slovenské podnikateľské prostredie v hodnotení Doing Business už nepatrí ani do prvej štyridsiatky.
Za slovenskými hranicami prebieha boj o taliansky deficit na politickej úrovni, o francúzsky na tej pouličnej. Definitívna podoba brexitu je minútu pred dvanástou stále nejasná a vo svete tlie rozbuška globálnej obchodnej vojny. To všetko sú udalosti, ktorých rozmer a dosah na slovenské hospodárstvo dokážeme úplne pochopiť až vtedy, keď nastanú.
Titanic bolo možné pred zrážkou uchrániť vyššou predvídavosťou a opatrnosťou. To isté platí aj pre ekonomiku – v dobrých časoch by sa mali robiť náročné reformy a tvoriť rezervy. Takto však politika nefunguje. História ukazuje, že reformy sa dajú spraviť až vtedy, keď je veľmi zle. Nie je to len chyba politikov, ale aj ich voličov. Obávam sa, že v roku 2019 nás čakajú skôr predlžené Vianoce s prílevom predvolebných darčekov ako zodpovedné posilnenie základov hospodárstva.