Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
02.01.2019, 00:00

Bezpečenosť sa začína dialógom

Slovensko preberá v roku 2019 vedenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Naše predsedníctvo bolo jedným z dôvodov, prečo minister Miroslav Lajčák (na snímke s predstaviteľmi OBSE) ostal v úrade.
Zdroj: TASR

Štvrťstoročie od svojej nezávislosti nie je Slovensko len pasívnym pozorovateľom svetového diania. Podieľa sa na ňom a je pripravené niesť na svojich pleciach bremeno regionálnej zodpovednosti. Zodpovednosti za vývoj, ktorý má bezprostredný vplyv aj na našu bezpečnosť a našu prosperitu. Zodpovednosti v rámci organizácie, ktorej idea vznikla ešte v čase studenej vojny. Mala zabrániť ostrému vojnovému konfliktu medzi Varšavskou zmluvou a Severoatlantickou alianciou. Je to náš dlh za viac ako sedem desaťročí bez vojen. Splátka za stabilitu a mierovú spoluprácu v rámci organizácie, ktorá združuje 57 účastníckych štátov.


Slovenská premiéra nadväzuje na československé predsedníctvo z roku 1992, z čias, v ktorých sa rozhodovalo aj o pokojnom rozdelení federácie. S výkonom predsedníctva má slovenská diplomacia patričné skúsenosti. V aparáte OBSE pôsobil a pôsobí celý rad našich odborníkov. Môžeme napríklad zmieniť Jána Kubiša, bývalého generálneho tajomníka organizácie, alebo Marcela Peška, súčasného riaditeľa Centra OBSE pre prevenciu konfliktov.


Naše predsedníctvo v organizácii sa síce začalo v januári 2019, už v prvom štvrťroku 2018 sme však viedli Fórum OBSE pre bezpečnostnú spoluprácu a celý rok 2018 Stredozemskú kontaktnú skupinu. Slovensko od januára 2018 pôsobí tiež v takzvanej Trojke OBSE spoločne s Talianskom a Rakúskom. Sme s nimi krajinami nadchádzajúceho, prebiehajúceho a minulého predsedníctva. V rámci Trojky má Slovensko poradný hlas pri prijímaní najvýznamnejších rozhodnutí organizácie.


Aké je poslanie OBSE?
Uprostred eskalujúcej studenej vojny vznikla myšlienka rokovať o obmedzení zbrojenia. Prvé rokovania sa konali na neutrálnej pôde v Helsinkách v roku 1972. V nasledujúcom roku sa začali komplikované rokovania 35 krajín. Vyvrcholili v roku 1975 prijatím helsinského Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE). Zásadný vplyv helsinskej konferencie na vývoj v našom priestore je nesporný. Bez jej „troch rozmerov“ by asi nedošlo ku geopolitickým udalostiam revolučného roku 1989. Bola to práve ľudská dimenzia OBSE, ktorá prispela k erózii totality vo „východnom bloku“.


Po roku 1989 sa uvažovalo nad ďalším osudom konferencie. Dokonca sa nastolila myšlienka, aby nahradila Varšavskú zmluvu a NATO. Parížska charta pre novú Európu ohlásila v roku 1990 ukončenie studenej vojny. KBSE sa začala meniť na štruktúrovanú organizáciu, nahradzujúcu dovtedajšie fórum. Bohužiaľ, aj krvavé konflikty na západnom Balkáne a v postsovietskom priestore znovu potvrdili opodstatnenosť kooperatívnej bezpečnosti. Aj preto sa KBSE po Budapeštianskej konferencii v roku 1994 zmenila na OBSE.


OBSE je globálne najväčšou regionálnou bezpečnostnou organizáciou. Spája euroatlantický a euroázijský priestor s približne miliardou obyvateľov, od Vancouveru až po Vladivostok. Všetkých 57 účastníckych štátov OBSE má rovnaké práva bez ohľadu na ich veľkosť či medzinárodné postavenie. Limitujúcim faktorom OBSE je pravidlo konsenzu, avšak práve to ju robí jedinečnou. Tak ako jej ústredný princíp kooperatívnej bezpečnosti. Ak by sme sa na OBSE mali pozrieť očami ekonóma, je to organizácia

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.