Koncom marca som sa nastúpil do funkcie vicepremiéra pre investície a informatizáciu ako do rýchlo rozbehnutého vlaku a ani som sa nenazdal, je tu koniec roka. Pokročilý december ma prinútil obzrieť sa na cestu, ktorú sme odvtedy prešli, a za míľnikmi na poli koordinácie eurofondov, investícií a digitalizácie verejnej správy.
Od leta sa s kolegami nachádzame v centre prebiehajúcich kľúčových rokovaní o podobe eurofondov na nové sedemročné programové obdobie, v ktorých zamiešali karty brexit a migračná kríza. Slovensko sa totiž ujalo ročného predsedníctva vo Vyšehradskej skupine a stalo sa hlasom regiónu, ktorý tlmočí záujmy a požiadavky nielen Slovákov, Čechov, Poliakov a Maďarov, ale často aj širšej skupiny, do ktorej sa pridávajú Bulharsko, Rumunsko, Slovinsko a Chorvátsko. Vyjednávame pre seba aj pre ostatných priaznivé rozpočty a hlavne výhodné pravidlá pre ich implementáciu, a táto intenzívna práca bude pokračovať aj v roku 2019.
Slovenské eurofondové priority po roku 2021 sa rysujú už dnes. Podstatná podpora bude smerovať na inovácie a výskum, digitalizáciu a rozvoj nových technológií. Tým sa súbežne venujeme a budeme venovať na viacerých frontoch. Počas roka sme vyhlásili štyri výzvy pre podnikateľov na inovatívne projekty v oblasti manažmentu vôd, odpadov a energií a v oblasti digitalizácie správy obcí a miest. Okrem toho rozbiehame podporu pre slovenských inovátorov aj v zahraničí. Štartujeme úplnú novinku – slovenskú inovačnú diplomaciu. Jej úlohou bude otvárať slovenským vedcom, univerzitám a podnikateľom dvere na medzinárodný trh. Prví štyria inovační diplomati budú pôsobiť v krajinách s najväčším inovačným potenciálom – vo Fínsku, v USA, v Izraeli a v Číne.
Digitalizácia a ďalšie pre niekoho „futuristické“ javy, ktoré však štvrtá priemyselná revolúcia veľmi rýchlo premieta do súčasnosti, si zaslúžia našu plnú pozornosť. Od toho, ako sa zhostíme nových technológií, totiž závisí budúci osud Slovenska – naša ekonomická prosperita, pracovné príležitosti pre občanov aj pozícia vo svete. Nejde mi pritom „iba“ o digitalizáciu verejnej správy a o boj s byrokraciou. V nich, samozrejme, v žiadnom prípade nemienime ubrať plyn, zároveň si však uvedomujem, že dnešné časy kladú vysoké nároky na mnoho iných aspektov modernej technologickej spoločnosti.
Jedným z nich je kybernetická bezpečnosť, ktorá v októbri dostala samostatný tím odborníkov. Jeho jadrom je vládna jednotka kybernetickej bezpečnosti CSIRT. Rád tejto partii jedinečných profesionálov hovorím etickí hackeri, hoci oni sami si na takéto ľudové zjednodušenie nepotrpia. Medzinárodné indexy, ale napríklad aj výsledky siedmeho ročníka veľkého IT Fitness testu národa jednoznačne ukazujú, že povedomie o kyberbezpečnosti je medzi Slovákmi nízke. Keď si uvedomíme, že človek – užívateľ je zväčša najslabším miestom každého systému, je jasné: že treba zamakať.
Posledné tri slová budú pre mňa a mojich kolegov mottom na rok 2019, a to v každej oblasti našej činnosti.