Jedného slnečného júnového rána sa môj kamarát zobudil s pocitom, že musí viac vnímať svoje okolie. Rozhodol sa, že si kúpi ovce. Je síce rodený Bratislavčan, ale keďže býva dvadsať kilometrov od mesta, cítil, že v génoch mal odjakživa vzťah k vidieckemu životu. Okolo deviatej už videl pred sebou, ako sa veselé a vnútorne vyrovnané ovečky pasú v záhrade.
Po konzultáciách s internetom zistil, že do jeho záhrady sa esteticky a rozmerovo viac hodia mini ovečky, ktoré sa pasú rovnako usilovne ako tie štandardné, ale sú menšie. Okolo obeda dostal tvrdý úder - na Slovensku máme iba štandardné ovce, luxusné mini ovečky sa nachádzajú iba v Čechách. Cítil, že prípad dostal nový rozmer, vlastenecký. Veď krajina tak kultúrne a historicky spätá s ovcami ako Slovensko, musí držať krok s novými trendmi, musíme mať mini ovečky. Česko, ktoré bolo vždy viac na kravy, nás nemôže predbehnúť.
Hneď konal a večer už mal zarezervované celonárodné zásoby českých mini ovečiek, v počte štyroch kusov.
Kamarát cítil, že vyhrávame, ale dozvedel sa, že ak chce mať ovečky v záhrade, musí si založiť chov. Jednoducho ovečky musia mať jasný status. On ako vlastník sa musí pretransformovať na chovateľa, takže musí byť súkromne hospodáriacim roľníkom. Cítil, že sú tu sily, ktoré chcú zabrániť, aby sa slovenské stádo modernizovalo. Rozhodol sa, že to nevzdá.
Pustil sa do toho a koncom júla sme už mali nového, ambiciózneho súkromne hospodáriaceho roľníka. Okamžite si vyžiadal registračný formulár na založenie chovu. Zistil, že musí preukázať vzťah k pozemkom, kde sa ovečky budú pásť. Keďže mal záhradu vo vlastníctve s manželkou, ktorá nechcela byť ani po malej hádke roľníčkou, musel uzavrieť nájomnú zmluvu na svoju záhradu. Potom už ostalo vyriešiť len maštaľ. Nechcel ani veľkú, ani malú, ale dôstojnú.
Kúpil dva záhradné domčeky, dal ich trošku prerobiť a hneď bolo všetko na úrovni. Maštaľ s dvoma miestnosťami - obývačka, spálňa. Odovzdal žiadosť a dostal vyrozumenie, že úrad príde na miestne zisťovanie.
V septembri každý deň netrpezlivo čakal na návštevu a keď dve úradníčky dorazili, cítil, že víťazstvo je blízko. Úradníčky všetko prezreli a boli spokojné, miesto bolo dôstojné. Chov bol zaregistrovaný, potom ešte musel požiadať v Žiline o vydanie registračného čísla chovu a zahlásiť obecnému úradu, že v obci sa nachádza chov oviec.
Koncom októbra nasledovali genetické testy oviec, plus veterinárna správa a ovečky sa zbalili. Temné sily sa však nevzdali. Zistilo sa, že ovce môže previesť iba prepravca, ktorý má povolenie na medzinárodnú prepravu oviec. Jediný, koho našli, však mohol iba v decembri. Už aj zbalené mini ovečky cítili, že ide o vyšší princíp.
S pokorou čakali a dočkali sa. Veľký deň v dejinách slovenského chovu mini ovečiek, 14. december. Stádo štyroch českých mini ovečiek dorazilo na Slovensko. Teraz čakajú na jar, aby mohli ochutnať tú povestnú slovenskú trávu.