Na začiatku tohto roku som vyslovil želanie, aby sa politická scéna venovala viac pragmatickému hľadaniu riešení pre krajinu než studenej politickej vojne. Tá totiž rozdeľuje spoločnosť a neposúva štát vpred. Začínajúca sa prezidentská kampaň však vyvoláva vo mne obavy, že negatívny trend naďalej pretrváva a nebude ľahké ho zmeniť.
Pritom práve prezidentské voľby mohli byť kultivovanou súťažou osobností, programov a vízií, ako viesť spoločnosť a hľadať konsenzus aj pri rozdielnych predstavách o spravovaní štátu. Chodím po regiónoch Slovenska a vidím, že slovenská verejnosť je už unavená zo vzájomne okrikujúcich sa politikov, osobných invektív a medializovania tém, ktoré sa jej bytostne netýkajú. Opäť vidia, že sa škandalizujú jednotliví prezidentskí kandidáti, okamžite sa im priraďujú negatívne politické nálepky bez ohľadu na to, aký odborný potenciál predstavujú alebo aký majú svoj osobný ľudský príbeh. K väčšine z nich mám prirodzene ľudský rešpekt a neznížim sa k tomu, aby som ich napádal či osočoval.
V tomto kontexte som veľmi rád, že strana Smer do súťaže o Prezidentský palác ponúkla kandidáta, ktorého odborné vedomosti, diplomatická prax, skúsenosti z medzinárodnej politiky, ako aj ľudská integrita sú akousi poistkou Slovenska do prípadných zlých časov. Bezpečnostné a ekonomické prostredie sa mení, vynára sa viac otázok, ako poznáme odpovedí a je teda namieste hovoriť o kandidátoch schopných zastupovať krajinu v zložitých medzinárodných časoch.
Maroš Šefčovič – špičkový diplomat, vrcholný predstaviteľ EK, ktorý vždy zastával záujmy Slovenska a bol prínosom pre medzinárodné spoločenstvo, je podľa môjho názoru skvelou voľbou pre Slovensko. Za 25 rokov existencie sme naplnili všetky veľké výzvy, ktoré pred mladým štátom stáli. Vstúpili sme do NATO, EÚ, Schengenu aj eurozóny, podarilo sa nám rekordne znížiť nezamestnanosť, rastie HDP, prijali sme vyrovnaný rozpočet. Mám pocit, že sme sa ocitli v čase, keď hľadáme novú „veľkú“ tému a výzvu. Pred nami však také stoja a ich riešenie postupom času ukáže, či zostaneme moderným a dynamickým štátom alebo „len“ štátom. Stačí spomenúť nedostatok pracovnej sily, zníženie demografie, starnúcu populáciu či radikálnu zmenu charakteru práce a s tým spojené inovácie.
K tomu všetkému, čo nás v budúcnosti čaká, potrebujeme dobrého prezidenta, ktorý dokáže tieto idey ponúkať a hľadať pre ne celospoločenský konsenzus. Bez neho sa totiž krajina nepohne. Potrebujeme prezidenta. Prezidenta budúcnosti.