Západný svet sa zišiel, aby si poplakal nad novou štúdiou organizácie Oxfam. Podľa ich výpočtov vlastní 26 miliardárov toľko, čo chudobnejšia polovica obyvateľov Zeme. Ekonómka Deirdre McCloskey kedysi vo svojom komentári ku knihe Thomasa Pikettyho o nerovnosti napísala: „V 16 rokoch si mladý človek prvýkrát všimne existenciu chudoby. Bohužiaľ, v tom veku ešte nemá intelektuálnu výbavu na to, aby pochopil príčiny jej vzniku.“ Veru, ja sám som vtedy čítal Che Guevarov Bolívijský denník. Svetonázor je ako futbalový klub – je to emocionálna záležitosť a veľmi ťažko sa mení za druhý.
Oxfam používa podivnú metodiku, ktorá odčíta dlh človeka od jeho čistých aktív. Potom im vychádza, že študent IT na Harvarde s dlhom na školnom je chudobnejší ako africká sirota. Študent na Harvarde je v skutočnosti bohatší – v porovnaní s negramotnou sirotou vlastní totiž obrovský vedomostný kapitál a zároveň má prístup k neporovnateľne väčšiemu spoločenskému kapitálu (inštitúcie poskytujúce vzdelanie, bezpečnosť či spravodlivosť), z ktorého môže čerpať. Toto je však kapitál, ktorý treba zo štatistik náročne dolovať. A kazí výsledky, ktoré potom predávajú noviny a knihy.
Ďalší faktor, ktorý tieto štúdie vynechávajú, je kreatívna deštrukcia. Kapitál totiž podlieha skaze rýchlejšie ako burčiak. Pamätáte si, že pred dvoma rokmi tých miliardárov podľa Oxfamu nebolo až 26, ale len osem? Dokonca aj podľa ich vlastnej metodiky sa majetok miliardárov rozriedil a spodná polovica ľudstva si polepšila. Inovácie miliardárov vynášajú hore a potom zase zrážajú dole. Napríklad akcie Applu stratili za posledné tri mesiace 30 percent svojej hodnoty.
Pokles absolútnej chudoby v posledných dekádach prekvapil aj tých najväčších optimistov. Dnes stretnete čínsku strednú triedu, ako si fotí Michalskú bránu. Ich rodičia pritom ešte obhrýzali kôru zo stromov počas veľkého hladomoru. Elektrifikácia, dostupnosť pitnej vody, liekov, kvalita stravy – jeden ukazovateľ za druhým ukazujú obrovský pokrok ľudstva za posledných 30 rokov. Musíme však priznať fakt, že nerovnosť existuje. No prečo nás to tak irituje? Čo chýba tomu 16-ročnému človeku k pochopeniu nerovnosti? Chýba poznanie, že nerovnosť nevzniká tým, že niekto viac ujedá z jedného koláča. Nerovnosť vzniká tým, že niekto tých koláčov napečie viac ako druhý.
Niekto napečie viac, pretože mu pomáhajú politické kontakty, udelenie monopolu či centrálna banka. Pozrite sa však na zoznam tých miliardárov. Väčšina z nich napiekla počítačové programy, supermarkety či oceľ. Ja som rád, že to robia. Nebojujme proti nerovnosti, bojujme proti chudobe. To je úplne iný boj s inými prostriedkami. Lebo už sme raz pod vedením rôznych bradatých a fúzatých pánov proti nerovnosti bojovali a skončilo sa to mŕtvymi pekármi a prázdnymi taniermi.