V marci nás čaká prvé kolo volieb prezidenta SR. Aký má byť sociálny portrét hlavy štátu, to je veľmi podstatná otázka. Dnes, keď máme možnosť vybrať si prezidenta, zdá sa, že je to horšie, ako keď ho volil parlament. To je ale môj subjektívny názor.
Prihlásiť sa môže ktokoľvek, ale občas sa nájdu aj takí kandidáti, ktorí nemajú veľké predpoklady zastávať funkciu prezidenta štátu. Prezidentom by sa mal stať človek, ktorý je všeobecne uznávanou autoritou, je intelektuálne na výške vedec, spisovateľ. Pôsobí integrujúco a zmierlivo navonok i do vnútra spoločnosti, ctí si kultúrne a náboženské tradície krajiny a rozvíja ich, ovláda dobre slovenský jazyk, slovenské dejiny a kultúru.
Je mravne bezúhonný - netrestaný, ale vedie aj usporiadaný rodinný život, prípadne ak je slobodný, tak má dobrý mravný profil, má spoločenské vystupovanie a vie sa jasne vyjadrovať. Je otvorený ľuďom a ich problémom, stretáva sa s nimi a žije ich ťažkosťami a radosťami. Viem, že prezident nemôže byť ideálny, ale mal by mať ideály a usilovať sa ich napĺňať.
Hovorí sa, že schopnosti vynesú človeka hore, ale česť ho má udržať. Toto si mnoho politikov neuvedomuje. Prezident Slovenskej republiky by mal tiež stelesňovať nezištnosť, zásadovosť a oddanosť národu a štátu.
Záruky týchto vlastností by mali byť preukázateľné jeho predchádzajúcou činnosťou, doterajším osobným nasadením v službe národu a spoločnému dobru, jeho verejným vystupovaním, odvahou vysloviť poznanú pravdu.
Nesmie mu chýbať obsah a vlastné posolstvá a musí byť svojprávnou, samostatnou a mienkotvornou osobnosťou . Prezident Slovenskej republiky musí mať príťažlivú , ale hlavne reálnu víziu slovenskej budúcnosti.
Samozrejme, musí to prezentovať tak, aby jeho vízia bola pre väčšinu ľudí motivujúca. Túto víziu by mal doložiť doterajšou činnosťou prípadne publikáciami. Predložená vízia slovenskej budúcnosti musí byť odvodená zo strategického zhodnotenia Slovenska, z domácej i medzinárodnej situácie. Nasledujúca voľba nášho prezidenta by sa nemala stať predmetom politických špekulácií a mocenských kalkulácií politických strán za chrbtom spoločnosti.
Mala by jej predchádzať celonárodná diskusia . Do celonárodnej diskusie rozhodne nepatrí osočovanie a ohováranie protivníka na základe nepodložených argumentov. Občan vo volebnom rozhodovaní sa má, ak je zodpovedný riadiť vlastným rozumovým zvažovaním a nie vplyvom a tlakmi médií a takzvaných politických aktivistov. Manipulovateľná je vždy nevzdelaná masa. Vzdelaní ľudia vedia rozlíšiť skutočné hodnoty od populizmu.
A múdrosť sa nedá nastoliť žiadnym dekrétom žiadneho vladára. V každom prípade by mali občania pristupovať k volebným urnám s rozumom , sebavedome, odvážne, múdro a s odhodlaním. Tak veľa, tak málo.
Uvedomujem si, že vo voľbách samozrejme spolurozhoduje aj cit, sympatia, nenávisť, závisť a podobné ľudské vlastnosti, aj pocity. Tak je to všade, kde existuje volebný systém. Hlavné je, že máme ideály a tie si nesmieme nechať zobrať. Naopak, musíme ich aj počas vírenia a hluku davu šíriť ďalej.
Tak trochu sa cítim ako zástanca Platónových myšlienok o vláde filozofov, vzdelancov. Títo však v existujúcich podmienkach nie vždy sú pustení k slovu. Budeme si teda aj v prezidentských voľbách vyberať toho, čo nechceme, alebo presnejšie budeme hlasovať za toho kandidáta nie preto, že s ním vnútorne súhlasíme, ale preto, že je zárukou, aby sa prezidentom nestal niekto iný ?
Ja osobne som zástancom švajčiarskeho modelu výkladu parlamentnej demokracie vrátane volebnej šablóny a následného výkonu exekutívy. Myslím, že by sa význame preformovali a narovnali vzťahy v parlamente tým aj vo vláde a znamenalo by to významný stupeň kontinuity v minimálne strednodobom horizonte z pohľadu správy štátu.
Nechcem to podrobnejšie rozoberať, pretože nie som ústavný právnik, a je to len môj laický pohľad z uhla občianskej logiky.