Často si kladiem otázku, či existuje ešte cesta späť. Tak sa mi zdá, že žijeme z podstaty, ktorú cieľavedome ničíme. Opúšťame základy výchovy detí ako ľudí, budúcich občanov. Vychovávame budúce kasty podľa financií rodičov, ich mocenského postavenia, podľa záujmu oligarchov. Pod vyhlasovaním nových smerov výchovy sa v mnohých prípadoch kryje šikana, krivia sa zásady pedagogiky.
Ukazovateľom sú formálne prvky a nie vedomosti a skúsenosti. Miesto poznania a výsledkov vedy uprednostňujeme niekedy záujmy politikov. Zvyšujeme počty ľudí s diplomami , ale nezvyšujeme ich vzdelanie.
Celý spoločenský systém nemá systém hodnôt. Ide len o náhodilé, účelové hodnoty, či ciele. Bez hodnotového systému nemožno vo výchove ani vzdelávaní dosiahnuť žiadne väčšie úspechy. Moja filozofia aj môj systém mentálneho zdravia je postavený primárne na hodnotách, pretože na základe nich prebieha sekundárne kvalita myšlienkového procesu.
Absenciou hodnôt sa úspechy nedosiahnu nielen vo výchove a vzdelávaní ale ani v bazálnej koexistencii jednotlivcov ci národov. Nová filmová a literatúrna produkcia je plná násilia a podvodov.
Takýto štýl ohlupovania ľudí má negatívny vplyv na ich index životnej spokojnosti . Je to ako droga, ktorej sa nevie narkoman sám zbaviť. Národné cítenie, národná kultúra a ľudové zvyky sa už dnes považujú za staromódnosť. Práve tieto zdroje boli v minulostí účinným prostriedkom na usmernenie pomýlených ľudí. Dnes sa prezentuje multikulturalizmus a globálny celosvetový prístup k riešeniu problémov. Európska civilizácia je naozaj na rázcestí a nevie sa správne zorientovať. Preto asi musí zaniknúť alebo prejsť zásadnou premenou.
Stále verím, že na Zemi je veľa takých ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že vzdelanie, usilovná práca a korektné vzťahy medzi ľuďmi sú tým najlepším riešením. Týchto ľudí ešte treba priviesť k tomu, aby svoje prednosti zužitkovali aj na ochranu prírodného a životného prostredia. Potom bude na Zemi asi dobre. Je potrebné usmerniť výchovu v zmysle iných hodnôt ako sú tie, ktoré sa dnes preferujú, ale aj skultúrniť spoločnosť, spoločenské prostredie.
Do popredia by sa dennodenne mali dostávať problémy tých najzraniteľnejších detí, chorých a hendikepovaných, aby sme si uvedomovali, aké majú potreby a starosti. O politikoch by sme vôbec nemali ani vedieť, mali by pracovať v úzadí a tak profesionálne, že by nás nemali vôbec zamestnávať svojimi konfliktami.
Stretol som sa s názorom že tragédiou politiky je to, že do nej vstupujú hlavne ľudia s humanitným vzdelaním. V politike nestačí len poznať ľudí, treba poznať aj prírodné zákony, lebo tie sú fundamentálnejším základom nášho života aj fungovania našej súčasnej civilizácie.
Podľa môjho názoru vzdelanie nie je až také rozhodujúce. Na prvé miesto by som dal ochotu človeka ísť do verejnej služby, potom morálnu integritu a ľudskosť, ktorá musí byť súčasťou vážnych rozhodnutí. Podčiarknuté a zrátané.
Do politiky by mala vstupovať kompletne rozvinutá široko spektrálna osobnosť s výbornými charakterovými črtami, ktorá je reálne informovaná o fungovaní globálneho sveta, a miesta našej krajiny v ňom. Principiálne by sa nedržala nadiktovaných spoločných vyhlásení štátov ktoré sú v područí twitterov, ale snažila sa citlivo a zodpovedne , kultivovane ale akčne a konštruktívne reagovať na globálne i vnútorné problémy nezávisle.