Nedávno sprístupnený rozsudok nemeckého súdu potvrdil, že o podiele Slovenska na štátnom terorizme v podobe únosu nemôže byť ani pochýb. To však prekvapilo podstatne menej ako ľahostajnosť, s ktorou sa táto skutočnosť v spoločnosti stretla. Otázkou je, prečo tentoraz.
1. Máme vážnejšie problémy a unesený bol aj tak darebák
Možno je to tým, že sme konečne poriadne zahĺbení do prezidentských volieb. To by bol ten lepší, hoc nie úplne ospravedlňujúci prípad. V tom horšom prípade sa spoločnosť stotožnila s vyhodnotením situácie trollmi, ktorí svorne tvrdia, že celé je to aj tak iba politická hra a venovať by sme sa mali našim trpiacim ľuďom, a nie nejakému „cudziemu darebákovi“.
2. Skutok sa nestal a ak by aj predsa, Kaliňák je už mimo politiky
Poviete si „och“. Ale ešte vážnejšie to začne byť v momente, keď už nie len oni, ale priamo ministerka vnútra a Generálna prokuratúra začnú robiť všetko pre to, aby sa na kauzu čím skôr zabudlo. Tradične v duchu skutok sa (asi) nestal. A ani nemecké súdy na tom nič nezmenili. Akoby malo byť v konečnom dôsledku pre všetkých lepšie nevŕtať do „problému“, aby nezačal smrdieť ešte viac. Veď nakoniec nik z nás nemôže mať záujem na zhoršovaní dobrého mena Slovenska. Aspoň tak sa táto „logika“ smerom k tým, čo žiadajú spravodlivosť, tvári. Nehovoriac o tom že, Robert Kaliňák ako hlavný podozrivý je už mimo parlamentu, tak „čo ešte chcete“.
3. Medzinárodná hanba
No a nakoniec, asi by to bolo všetko inak, ak by Slovensko cítilo adekvátny medzinárodný tlak odhaliť pravdu a potrestať zodpovedných. Necíti. Nemci dobre vedia, že maslo na hlave za to, že im z hlavného mesta uniesli človeka v azylovom konaní, majú sami. Požičané autá z Česka či dvojdňový pobyt únoscov a uneseného v Brne tiež nie je veľkým motívom kričať po Slovákoch. Poliaci tiež taktne mlčia, keďže sa im ani doma nechce zbytočne vysvetľovať, prečo svoj vzdušný priestor nemajú pod kontrolou. O Rusoch, ktorých sa let do Moskvy akoby ani netýkal, škoda reči úplne. Samozrejme, Vietnamci sú radi, že sa akcia úspešne podarila. Jeden odsúdený v Nemecku či vyhrážky ministra Lajčáka o konzekvenciách môžu s úsmevom odignorovať. Nakoniec, ak by sa niečo malo stať, už by to tu dávno bolo.
Zhrnuté a podčiarknuté, letná hrozba vládnej krízy dávno pominula a keďže podstatne viac zainteresovaným dnes vyhovuje na celú vec zabudnúť, možno očakávať, že sa tak čoskoro aj stane. Čo na tom, že spravodlivosť a dobré meno krajiny dostali ďalšiu facku.