Všetky vlády, ktoré strana Smer viedla, sa riadili vždy základným heslom. Ak sa krajine darí, musia to pocítiť aj občania. A dodávam, že len silné a sociálne Slovensko prežije v dnešnej Európe. Možno sa už opakujem, ale práve protest žltých viest vo Francúzsku v plnej nahote ukazuje dôsledky rezignácie vlády na sociálnu politiku.
Ak má štát zostať vnútorne jednotný a jeho obyvatelia k nemu solidárni, je našou povinnosťou nastaviť sociálnu politiku tak, aby ich životná úroveň rástla. Preto sa snažíme stierať regionálne rozdiely, na čo slúžia výjazdové rokovania vlády a podpora projektov z eurofondov. Pristúpili sme k celému radu sociálnych opatrení, ktoré zvyšujú kvalitu života občanov.
Stačí spomenúť, že sme zvýšili platy zamestnancov štátnej a verejnej správy o 20 percent, historicky sme od júla zvýšili príspevok na opatrovanie až o 120 eur, zvýšili sme príspevok pre opatrovateľov v dôchodkovom veku až o takmer sto eur. Presadili sme príplatky za prácu v noci a cez víkend a zvýšili minimálnu mzdu na 520 eur.
Chceme presadiť transformáciu vianočného príspevku na trinásty dôchodok. Všetky tieto opatrenia robíme s tým, že rešpektujeme filozofiu vyrovnaného rozpočtu, čím nezaťažujme splácaním dlhov budúce generácie. Vo vzťahu k posilneniu rodinnej politiky chceme presadiť štartovací školský balíček vo výške sto eur a viac peňazí v rodinnej peňaženke zostane aj na základe obedov a vlakov zadarmo.
Nie všetky sociálne opatrenia našli porozumenie u našich partnerov zastúpených v tripartite. Musia však pochopiť, že stabilita krajiny stojí a padá na dobrej a zodpovednej sociálnej politike. Iba tak sa zabráni posilňovaniu politického extrému. Ak sa chceme vyrovnať vyspelým ekonomikám, je dôležité pokračovať v trende zvyšovania minimálnej mzdy.
Zaregistroval som odpor zamestnávateľov, ktorí nesúhlasia s naším zámerom zvýšiť v budúcom roku minimálnu mzdu na 600 eur. Tvrdia, že budú musieť prepúšťať. Svoj negatívny postoj prezentujú bez ohľadu na to, že napriek rapídnemu zvyšovaniu minimálnej mzdy v poslednom období nezamestnanosť u nás poklesla na historické minimá.
Navyše, Slovensko má stále siedmu najnižšiu minimálnu mzdu spomedzi tých krajín EÚ, v ktorých je zákonom garantovaná. Podiel nákladov na zamestnanca v pomere k HDP je 40 percent, pričom priemer EÚ je 47 percent. Verím, že si sadnú k spoločnému stolu a nebude sa opakovať situácia z posledných dvoch rokov, keď odmietli rokovať.
Nikdy som sa netajil tým, že zamestnávatelia majú môj rešpekt, pretože dávajú ľuďom prácu. Nesmú však zabúdať na to, že silná sociálna politika udržuje vnútrospoločenský zmier nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Udalosti vo Francúzsku sú pre nás veľkým varovaním. A nezodpovedné by bolo, keby sme ich ignorovali.