Štatistický úrad oznámil prelomenie jednej zaujímavej hranice: priemerná mesačná mzda dosiahla vlani 1 013 eur. Na prvý pohľad dobrá správa, ktorá však vyvoláva skôr negatívne vášne. Časť Slovenska je čoraz pevnejšie nastavená na víziu sveta, v ktorom proti Slovensku konšpirujú temné sily. Jedným z prejavov sú aj zdanlivo nízke mzdy.
Chýbajúce základy ekonómie na školách pomáhajú v živení tohto príbehu. Celé sa to dokonca zdá logické – Slovák vo fabrike na Slovensku vyrába tú istú súčiastku ako Nemec v sesterskej fabrike kdesi v dolnom Sasku. Ale plat má len tretinový.
Toto je situácia, keď je najťažšie vysvetliť, prečo je to tak. Ak je totiž pri nejakých činnostiach zjavne odlišná produktivita zamestnanca (typicky pri službách), rozdiel v mzde je ľahko uchopiteľný. Ale ak nie je, sedliacky rozum napovedá, že sa deje nejaká krivda. Lenže, ako vravel ekonóm Stuart Chase: „Sedliacky rozum je to, čo nám nahovára, že Zem je plochá.“
Za garsónku v Bratislave zaplatíte 80-tisíc eur. Za rovnakú garsónku v Snine zaplatíte 15-tisíc eur. Ak by vám predávajúci v Snine argumentoval, že aj on chce 80-tisíc, lebo v jeho garsónke sa vyspíte rovnako kvalitne ako v tej bratislavskej, len by ste pokrútili hlavou. Rovnaký mechanizmus ponuky a dopytu funguje aj pri nákupe a predaji práce. O cene aj tu rozhoduje stret ponuky práce s dopytom po práci.
Zamestnanec má dvoch konkurentov. Prvým sú ostatní zamestnanci, druhým je kapitál, teda stroje či budovy, s ktorými pracuje. Nemecko je bezpečným prístavom pre svetový kapitál. Kapitálu tam je pretlak, a preto je lacný. To zvýhodňuje nemeckých pracujúcich – strojov a budov je veľa a všetky potrebujú mať pri sebe zamestnanca. Kapitál je ako bývaniachtiví Bratislavčania a zamestnanci sú garsónky. Zapýtajú si.
No Slovensko vstúpilo do kapitalizmu prakticky bez kapitálu. Neefektívne fabriky vyrábali zastarané výrobky pre trhy, ktoré prestali existovať. Investori sem celé deväťdesiate roky chodili len nakúkať, pretože nebolo jasné, kam sa Slovensko nakoniec zvrtne. Nakoniec sa brány otvorili a kapitál začal prúdiť. Vznikali fabriky, prichádzalo know-how. Ale stále nie sme Nemecko. Stále je tu armáda zamestnancov, ktorá pracuje v nízkoproduktívnych službách či štátnej správe, pripravená skočiť na pracovné miesto vybavené kapitálom.
Dobrá správa je, že sa to mení. Najlepším príkladom je rastúci prílev Srbov či Rumunov. Slovensko nie je Nemecko, ale už nie sme ani žobrákmi z východu. Už sme niekde medzi. Nemecké platy prídu vtedy, keď zamestnanec začne mať navrch nad kapitálom. Ale to sa nestane tak, že kapitál vyženieme, ale presne naopak – že kapitálu tu bude požehnane.