Presne pred tromi rokmi som sa na tomto mieste venoval téme rekordne lacných hypoték. A úprimne, v tom čase mi ani nenapadlo, že výraz „rekordne lacné hypotéky“ získa medzičasom úplne iný rozmer – zhruba o ďalší percentuálny bod nižší. V marci 2016 odštartovala na Slovensku najväčšia hypotekárna bitka katalyzovaná obmedzením poplatku za predčasné splatenie. Existujú rôzne prepočty, koľko klienti vďaka obmedzeniu ušetrili, najčastejšie sa skloňuje 180 miliónov eur ročne. Na mieste je však otázka, či sú v tejto bitke nejakí víťazi a porazení.
Na bývanie majú klienti na Slovensku aktuálne požičaných asi o osem miliárd eur viac ako pred tromi rokmi. Úrokové sadzby na hypotékach sa dostali za ten čas na tretiu najnižšiu úroveň v eurozóne. Ako krajina sa radi porovnávame s Rakúskom. Priemerné sadzby sú u západných susedov vyššie o 0,3 percentuálneho bodu.
Nehnuteľnosti nakúpili aj tí, ktorí si prioritne nepotrebovali riešiť vlastné bývanie. Respektíve vďaka lacným úverom, prípadne refinancovaniu so zvýšením hypotéky, klienti siahali po nehnuteľnostiach v štandardoch a za ceny tlačené príliš vysokým dopytom a nedostatočnou ponukou.
Banky požičiavajú neprimerane lacno, ale nie vplyvom výrazného zlepšenia ekonomickej situácie obyvateľstva a jeho bonity. Ak by to tak nebolo, nemuseli prísť ani prísne opatrenia regulátora, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú dostupnosť úverov pre povinné vlastné zdroje. Áno, je to kritika aj do vlastných radov. Lebo, paradoxne, v časoch úverového boomu sektor trpí maržami, ktoré sú nevyhnutným vankúšom pri prípadnom spomalení ekonomického rastu. Ziskovosť bánk drží zatiaľ na zdravej úrovni rast úverov, ako aj výrazne nižšie náklady na opravné položky. No nie je to žiadne príjmové perpetuum mobile.
Samozrejme, menila sa aj cenotvorba a ambícia motivovať klientov, aby využívali menej nákladné spôsoby správy financií. Mimochodom, v tomto kontexte je zaujímavé porovnanie Národnej banky Slovenska. V našom bankovom sektore sú úrokové príjmy verzus príjmy z poplatkov v pomere 3:1 oproti európskemu priemeru 2:1. Z pohľadu klientov ide o mimoriadne senzitívnu tému, bankové služby sú totiž nesprávne a neodôvodnene chápané ako niečo, čo má byť zadarmo.
Po troch rokoch môžeme konštatovať, že nevídaný konkurenčný boj v konečnom dôsledku podiely na trhu až tak zásadne neovplyvnil. Cielene vynechám v tomto kontexte dôvetok „na konci dňa“, lebo v týchto mesiacoch sa končí na mnohých hypotékach trojročný fix a uvidíme, či a čo boj o tohto klienta prinesie.