Veľká Británia má zo všetkých krajín najhlbšie tradície s parlamentnou demokraciou. Do detailov premyslený systém fungovania delenia štátnej moci, právny systém reagujúci na spoločenské trendy, a súčasne zachovávajúci historický pohľad na právne inštitúcie. Ak chceme učiť deti, ako funguje demokracia, najlepším príkladom je Veľká Británia.
Posledné roky Británie však skôr pripomínajú shakespearovskú komédiu. Dej sa začína scénou, kde ambiciózni členovia Konzervatívnej strany, ktorí nie sú spokojní so svojou pozíciou v straníckej hierarchii, začnú nadávať na Európsku úniu. Podľa nich krajina dopláca na byrokraciu a najlepšie by bolo, keby odtiaľ vystúpila. Hovoria to pri fajčení cigár, aby reč nestála. Vtedy silní konzervatívci reagujú: V klube sú také reči v poriadku, ale mimo buďte ticho, lebo dostanete po zadku. Rebeli sa urazia a dohodnú, že tým mocným ešte ukážu, a začnú rozohrávať hru. Pozvú poslanca Nigela Faragea na pivo do pubu. Ten je v tom čase na britskej politickej periférii. Ponúknu mu, že keď začne kričať: „Preč s Úniou!“, rebeli vnútri konzervatívcov budú usilovne rozbíjať jednotu strany. Prvé dejstvo tejto divadelnej hry sa skončí, obecenstvo ide do bufetu.
Druhé dejstvo sa začína tým, že Farage dostáva v médiách viac priestoru, a dav, ktorý je vždy pripravený pridať sa k nespokojným, ho začne podporovať. Zrazu sa celá debata dostane z periférie do politického centra. Rebeli, samozrejme, usilovne rozširujú v strane názor, že konzervatívci týmto strácajú voličov a dostávajú sa do defenzívy. Blížia sa parlamentné voľby a Cameron potrebuje eliminovať rebelov i Faragea, a tak vymyslí, že najlepšie bude, ak sľúbi referendum o odchode z EÚ. Takto stlmí kritikov a vytesní Faragea. V druhom dejstve sa všetko komplikuje, ale ešte nič nie je rozhodnuté. Obecenstvo, celá EÚ, sú už nabudené, ale veria, že zápletka sa skončí happyendom.
V treťom dejstve je hotová zápletka, intrigy, pozičné boje. Referendum sa končí prekvapivo – rozhodnutím odísť. Herci zrazu zistia, že Shakespeare zabudol napísať záver, no dej sa nekončí. Pretože však majú všetci aj iné vystúpenia a program, postupne sa vytrácajú z javiska a idú domov. Prichádzajú však noví herci, technickí pracovníci a skúšajú dokončiť hru. Obecenstvo zrazu zistí, že to nie je komédia, ale tragédia, a divadlo sa postupne vyprázdni. Bezradní ľudia na javisku zistia, že dvere za nimi zostávajú zavreté a oni sa zasekli v divadle. Divadelná hra sa stala ich životom, chcú hru dokončiť, ale všetko je iba improvizácia, bez autora, dramaturga a režiséra.