Veľmi oceňujem, že spoločenská debata sa na Slovensku zvrtla z ľavicového „kto viac rozdá zadarmo“ na pravicové „kto menej vyberie“. Toto je podľa môjho názoru podstatný rozdiel medzi ľavicovou a pravicovou politikou.
Ľavicové strany, Smer a Progresívne Slovensko, chcú od ľudí vybrať čím viac daní, aby mohli „páchať dobro“. Oproti roku 2012 sa zvýšil výber daní v prepočte na jedného obyvateľa o 800 eur. Aby mohli živiť silný štát s množstvom úradníkov, aby na každú jednu boľačku bola tá správna sociálna dávka, aby ľudia mali kadečo zadarmo. Zamlčujú zároveň dve veci: po prvé, nepovedia, že to zaplatia tí, ktorí tvoria hodnoty. Zamestnanci, podnikatelia a živnostníci. A po druhé, nepovedia, že tým podporujú rovnostárstvo a korupciu.
Pravicové strany, napríklad strana Sloboda a Solidarita, robia presný opak. Chcú vyberať len množstvo daní nevyhnutné na financovanie verejných statkov a základného sociálneho zabezpečenia. Tak, aby čím viac peňazí ostalo u tých, ktorí ich tvoria. V našej spoločnosti plnej závisti sa často zamieňa úspech s podvodom. Ak je niekto úspešný, lebo podvádza, do basy s ním. A minulý týždeň sa podarila vec nevídaná – Bašternák skončil v base. Ak je niekto úspešný, lebo je pracovitý, šikovný a má nápady, ktoré iní nemajú, treba mu gratulovať, a nie ho trestať vyššími daňami.
Ako píšem úvodom, oceňujem, že sa konečne začalo diskutovať o znížení daňového zaťaženia. Konkrétne sú na stole dva návrhy: znížiť sadzbu dane z príjmu právnických osôb z 21 percent na 15 percent alebo zvýšiť nezdaniteľné minimum pre fyzické osoby z 3 937 eur na zhruba 4 500 eur.
K prvému návrhu uvádzam, že neutralita zdanenia je jeden zo štyroch základných princípov, preto by mali mať fyzické a právnické osoby rovnakú sadzbu dane, povedzme 17 percent. Pri čisto statickom výpočte by došlo k výpadku vyše 600 miliónov eur. K tomu sa pridajú takzvané dynamické efekty, ktoré výpadok znížia, lebo s nižšou sadzbou dane rastie ochota príjmy priznávať a rovnako motivácia ich tvoriť. Skutočný výpadok by teda bol citeľne nižší.
Zvýšenie nezdaniteľného minima zhruba o 560 eur by spôsobilo výpadok približne 260 miliónov eur. Avšak motivácia ľudí zvyšovať svoje príjmy alebo ochota priznávať ich sa nijako nemenia, lebo sa nemení sadzba dane. Ekonómovia hovoria o marginálnom zdanení, teda o zdanení posledného zarobeného eura.
Pre ekonomiku je vždy lepšie znižovať sadzby ako zvyšovať nezdaniteľné sumy. Lebo nižšie sadzby pozitívne ovplyvňujú správanie daňovníkov. Strana SaS víta akékoľvek znižovanie daní, avšak uprednostňujeme znižovanie daňového zaťaženia formou zníženia daňových sadzieb. Presne tak, ako to máme vo svojom programe.