Ak sa dnes opýtate cudzincov sledujúcich dianie na Slovensku, ako vnímajú našu krajinu, väčšina odpovedí sa začne váhavým krútením hlavou. Nečudo. Vláda, ktorá vznikla ako údajná hrádza proti extrémizmu, sa už ani nijako netají spoluprácou so skupinou poslancov, ktorá nemá problém bagatelizovať holokaust či vyžívať sa v neonacistickej symbolike.
To, čo bolo dosiaľ verejným tajomstvom, keď sa Kotlebova družina pri odvolávaní vtedajšieho premiéra Fica akosi na hlasovaní zabudne zúčastniť, keď pomáha so zmenami voľby ústavných sudcov či pravidelne dodáva hlasy vo výboroch, už nik nemá potrebu maskovať. Veď účel svätí prostriedky a zapáčiť sa voličom je dôležitejšie ako potopa, ktorá po tejto politickej pohrome zostane. A o tom bola ústavná voľba o zastropovaní dôchodkov, pri ktorej mnohým vo svete zostal rozum stáť nielen vzhľadom na obsah, ale aj spôsob presadenia.
Poviete si, je tam toho, veď v susednom Rakúsku sú extrémisti priamo vo vláde a nikto z toho vedu nerobí. To nie. Ale ani v Rakúsku si nik nedovolí taký hon na čarodejnice, aký sa spustil „diskusiou“ o Istanbulskom dohovore v Národnej rade. Iste, topiaci sa aj slamky chytá. A keď už klamstvá o amerických základniach prestávali vzrušovať, chopili sa „národniari“ témy, ktorá by mohla roztratené ovečky z harabinovsko-kotlebovského tábora prinavrátiť do ich košiara.
To, že ešte aj v konzervatívnom Poľsku môže Kaczyńského družina fanatizáciou témy blednúť závisťou, im nijako neprekáža. Boj proti imaginárnemu „džendžeru“ je dôležitejší ako fakt, že sa ním Slovensko zaradí do vyberanej spoločnosti Ruska a Azerbajdžanu, pri odmietaní tohto dohovoru Rady Európy.
A potom príde volebná sobota. V druhom kole prezidentských volieb sa o hlasy uchádza európsky diplomat a liberálna aktivistka. V časoch Le Penovej, Hofera či Zemana je to nevídaná dvojica. Čo na tom, že dva týždne predtým dal každý štvrtý volič hlas antisystému a extrému. Svet sa pýta, je to to isté Slovensko, ako sme videli včera a predvčerom? A otázky tohto typu sa stupňujú po tom, ako Zuzana Čaputová, prezidentka spoločenskej zmeny, triumfálne vyhráva. No a tou najpochopiteľnejšou otázkou zvonka je, čo ďalej? Bude táto „liberálna revolúcia“ pokračovať?
Keďže zdochýnajúci kôň najviac kope a sprofanovaným či extrémistickým politikom sa porúčať rozhodne nechce, odpoveď nie je jednoduchá. Zuzana Čaputová však dala nádej, že pravda, konzistentnosť a autentickosť ešte nie sú úplne stratené hodnoty, a tej nádeje je nevyhnutné sa chytiť a pevne držať. A to nielen na Slovensku.