V krátkej dobe si budeme voliť nových zástupcov do Európskeho parlamentu. Pozorujem však v mnohých prípadoch vlažný vzťah k voľbám do Európskeho parlamentu. Údajne sa to nazýva európsky paradox na Slovensku. Jednoducho Slováci vysoko dôverujú európskej únii, ale zároveň sa minimálne zúčastňujú eurovolieb.
Má to asi svoje históriou podopreté atribúty. Niekedy chabá a neprofesionálna predvolebná kampaň politických strán a ich nominantov. Občas nezodpovedný postoj mediálneho priestoru, absencia proaktívnej propagácie EU a jej inštitúcií.
Mnohí ľudia sú sklamaní z postojov a motivácie niektorých kandidátov na europoslancov. Predpokladajú, že viacerí poslanci chcú ujsť zo Slovenska, pretože nevidia svoju perspektívu v domácej politike, mnohí kvôli vidine nadštandardného príjmu bez veľkej námahy, pritom im chýba jasný program reflektujúci záujmy svojej krajiny .
Je smutné až zarážajúce, že niektorí kandidáti na europoslancov ponúkajú slabý program, rozpracovanú víziu pre pôsobenie v prospech svojej krajiny a ponúkajú len seba a nič viac. Vlastne, chcú sa mať dobre a žiadajú občanov aby im k tomu pomohli. Taký je názor profesora politológie.
Podľa môjho názoru by mali byť europoslanci predovšetkým čestní a prirodzení a to po všetkých stránkach . Ak budú prirodzení , budú aj normálni v hodnotovej orientácii nech už bude téma akákoľvek . Rovnako dôležitá je tiež zodpovednosť za krajinu, za ktorú kandidovali, a najmä lojalitu k nej. Lojalitu ku svojej domovine postavenú nad lojalitu k politickej frakcii.
Aj mňa niekedy mrzí, že o našich europoslancoch nepočuť viac a konzistentne. A najmä v porozumení s potrebami Slovákov. Občania jednoducho nevidia odpočet práce europolitikov a jasné zisky prínosy z ich práce pre krajinu .
Nás nemusia vždy zaujímať bruselské úradnícke manierizmy, ale reálne prepojenie s našimi problémami. Podľa môjho názoru by sa poslanci v Europarlamente mali snažiť aj o primárne oživenie, propagáciu a osvetu reálnych hodnôt, ktoré naformujú človeka dneška späť k prirodzenosti. V realite, bez dotknutia iných, keď sa tak obzriem po tom našom svete a jeho stave, vidím v tomto smere dôležitosť historického odkazu Slovanstva.
Renesancia hodnôt namiesto postmoderny je nevyhnutnosťou. Chcel som tým naznačiť, že každý národ ma niečo, čím môže prispieť do spoločnej európskej pokladnice a myslím, že ľudskosť je parameter, ktorým by práve Slovania mohli prispieť. Som presvedčený, že vo svete neistoty je EÚ miestom nádeje a preto by nám jej osud nemal byť ľahostajný.
Žiaľ veľkú mieru na tom, že mnohí občania sú dezorientovaní, majú média, politické strany a absencia informácií a vzdelania o fungovaní Európskeho parlamentu. Pre mňa ďalší z dôkazov, že volieb by sa mali zúčastniť len ľudia, ktorí vďaka plošnej dostupnosti relevantných informácií o dianí v EÚ a činnosti a vplyve štruktúr EU ako aj zrozumiteľným informáciám o kandidátoch krajiny vedia stanoviť svoje priority a vybrať zástupcov týchto svojich priorít medzi navrhovanými kandidátmi.