Nedávno som navštívila urológiu v okresnej nemocnici. Prešla som po prekúrenej chodbe, dve izby obsadené, ostatné prázdne a tiež prekúrené. Lebo radiátory jednoducho nejdú vypnúť. Personál bol veľmi milý, ale pacient nespokojný. Akoby tušil, že sa tam bude musieť vrátiť na reoperáciu. Nečudo, podobných zákrokov v tejto nemocnici veľa nerobia, a teda prax a skúsenosti chýbajú. Kým v západnej Európe je priemerný počet hospitalizácií na stotisíc obyvateľov zhruba 18-tisíc, na Slovensku je to viac ako 20-tisíc.
V tom istom regióne dožíva babička na provizórnej posteli. Na chodbe, lebo všetky izby na geriatrii, ktorá plní aj úlohu oddelenia pre dlhodobo chorých, sú plné. Aj tu sa personál snaží byť milý, ale jednoducho nevládze. Na veľký počet pacientov a náročnú starostlivosť o nich je zdravotníkov málo.
Áno, jeden región, dve nemocnice, dva protichodné svety a vlastne ten istý problém – zle nastavený systém. Nemusí byť človek ekonóm či manažér, stačí mu zdravý sedliacky rozum, aby pochopil, že tieto dva svety treba spojiť a využiť z nich to fungujúce. Presne o tom je strašiak s názvom stratifikácia. Teda, nie strašiak, ale zmena, ktorá môže pomôcť záchrane životov. Dnes v porovnaní s krajinami západnej Európy máme totiž až 2,5-násobne vyššiu mieru odvrátiteľných úmrtí. Teda takých, ku ktorým by pri kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti nedošlo. A tú kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť má teraz šancu priniesť práve stratifikácia.
Je to plán, ako v nemocniciach efektívne alokovať viac personálu aj zdrojov na lôžko. Inými slovami, lekári budú mať viac času na pacienta, a ten by mal tak dostať kvalitnejšiu a bezpečnejšiu zdravotnú starostlivosť. Napríklad v tom, že sa zníži počet zbytočne opakovaných operácií a hospitalizácií a narastie počet lôžok na následnú a dlhodobú starostlivosť.
Zmena je nevyhnutná. Keď nie teraz, raz sa jej určite nevyhneme a bude to viac bolieť. Už dnes sme pozadu, správny čas už máme za sebou.
Ak má však zmena fungovať, nemôže byť diktátom, ale ani kozmetická s nekonečným privieraním očí. Musí vychádzať zo zhody a ochoty pacientskych organizácií, zdravotných poisťovní a ministerstva pohnúť sa ďalej s jasným cieľom. Nemala by sa sledovať redukcia výdavkov, skôr ich správne použitie na dosiahnutie kvality - zdravou súťažou a využitím silnej stránky každej jednej nemocnice. Bude to krst ohňom, ako zvládnuť manažment zmeny v najcitlivejšom sektore. Diskutujme, vysvetľujme, pozrime sa na fakty, nechajme si poradiť a inšpirujme sa tými, ktorí to už majú úspešne za sebou.