Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
05.06.2019, 00:00

Slabnúci Žilinský kraj

Práve veľkosť rodín môže ťahať životnú úroveň ‚najslovenskejšieho‘ kraja dole.

Slabnúci Žilinský kraj

Zvykli sme si, že nezávisle od použitých ekonomických indikátorov vždy najhoršie dopadne Prešovský a Košický kraj, nasledované Banskobystrickým krajom. Majú vysokú nezamestnanosť, lebo tam chýbajú infraštruktúry a prácechtiví kvalifikovaní ľudia, sú ďaleko od trhov a navyše majú veľa Rómov v osadách, čo je problém – ako sa s uspokojením uisťujeme aj na európskej úrovni – neriešiteľný. Pravda je možno inde, a to v neschopnosti súčasného nastavenia správy Slovenskej republiky, ktoré odfiltruje praktické hlasy z regiónov, a vo veľkom objeme financií, ktoré nám Únia posiela. Zhodneme sa, akokoľvek to znie veľmi škaredo, že v celkovom povedomí sú tieto tri slabé kraje viac-menej na odpis.


Žilinský kraj sa výrazne líši od východu a stredu Slovenska svojou polohou na diaľnici, blízkosťou rozvinutých centier doma, v Česku a Poľsku a veľkosťou rómskej populácie tesne nad jedným percentom populácie. Podľa Zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR EÚ SILC 2017, publikovaného v roku 2018, sa však výškou a rozdelením príjmov obyvateľov začína radiť k slabej trojke:
Podľa mesačného ekvivalentného disponibilného príjmu žije zo 600 eur a menej v Žilinskom aj Banskobystrickom kraji 52 percent osôb, zo 700 eur a menej 73 percent osôb v Žilinskom kraji a 72 percent obyvateľov Banskobystrického kraja. Pritom kladieme dôraz na termín „ekvivalentný“, lebo štatistika používa koeficient 1 pre prvého dospelého člena domácnosti, 0,5 pre druhého a každého dospelého člena domácnosti, 0,5 pre 14-ročných a starších a 0,3 pre každé dieťa mladšie ako 14 rokov.


V Žilinskom kraji žije 91 852 osôb pod hranicou chudoby, čo je 13,7 percenta obyvateľov, kým v Banskobystrickom kraji 89 466 osôb, čo je 14,2 percenta obyvateľov. Priemerné ekvivalentné pracovné príjmy domácnosti v Žilinskom kraji vo výške 653 eur sú výrazne nižšie ako v Banskobystrickom kraji, 704 eur, podobné tým v Košickom kraji, 640 eur. Priemerný ekvivalentný disponibilný príjem domácnosti v ŽSK je 606 eur, o päť eur viac ako v Banskobystrickom.


V Žilinskom kraji je 108-tisíc detí do 14 rokov, čiže 16 percent populácie, v BBSK 95-tisíc, o 1 bod menej. V miere zamestnanosti sa líšia len o 0,7 percentuálneho bodu. Práve veľkosť rodín môže ťahať nielen štatistiky, ale aj životnú úroveň tohto „najslovenskejšieho“ kraja dole (k slovenskej národnosti sa tam hlásilo 98 percent obyvateľov v roku 2000 – v údajoch z roku 2018 je privysoká chyba merania).


Zaostávanie nie je len vecou Košíc, Prešova a Banskej Bystrice a nevyplýva len z nízkej miery zamestnanosti Rómov. Kraje by sa mali chytiť hospodárskej agendy (o ktorej si niekedy myslia, že ju nemajú) a začať ju presadzovať na národnej úrovni.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.