Čína je bezpochyby jedným z možných ohnísk budúcej finančnej krízy. Dôvody sú jednoduché. Čínsky úverový boom v poslednej dekáde bol jedným z najväčších v modernej histórii – zadlženie súkromného nefinančného sektora vzrástlo takmer o 100 percent HDP. Úvery navyše poskytovali buď štátom ovládané banky alebo prakticky neregulovaný tieňový bankový sektor. Čo sa stane, až začnú narastať problematické dlhy, peňazovody sa zastavia a z krajiny začne odtekať kapitál?
Čínska finančná kríza by v každom prípade bola iná ako posledná americká spojená s pádom investičnej banky Lehman Brothers. Čína má odlišnú štruktúru HDP a jej problémy by preto zasiahli v globálnej ekonomike aj iné sektory. Jej finančný systém je pri porovnaní s USA veľmi uzavretý a menej prepojený so zvyškom sveta. A v neposlednom rade, Čína nie je demokraciou.
To dáva jej vládcom síce možnosť efektívne odďaľovať neriadený finančný kolaps. Tým sa však napätie vo finančnom sektore môže ďalej stupňovať. Čína je jednoducho plná špecifík, ktoré si vzhľadom na závažnosť jej problémov zaslúžia pozornosť.
Kým americká ekonomika je orientovaná na spotrebu, v čínskej majú netypicky veľkú váhu investície – tie tvoria skoro polovicu HDP, zatiaľ čo v prípade iných veľkých ekonomík, vrátane USA, to býva „len“ zhruba pätina. K výraznému nárastu prevahy investícií v čínskej ekonomike došlo práve v poslednej dekáde po páde Lehman Brothers. V tomto období sa z Číny stal svetový investor číslo jeden, ktorý ročným objemom investícií prekonáva aj USA. V porovnaní spotreby je situácia naďalej výrazne vychýlená v prospech USA – spotrebúvajú najviac na svete, takmer trikrát toľko ako Čína.
Aj preto by eventuálny prepad Číny zasiahol iné odvetvia a iné regióny ako posledný veľký prepad ekonomiky americkej. Porovnateľný prepad dopytu po dovoze v Číne a v USA má podľa našej analýzy výrazne odlišný dosah do globálnych priemyselných odvetví. Kým čínsky šok by zasiahol predovšetkým dodávateľov stavebných materiálov, základných kovov a strojárov, porovnateľný americký šok sa prejaví najmä na výrobkoch elektroniky, chemickom priemysle a rafinériách.
Z hľadiska regiónov dostávajú čierneho Petra podľa očakávania hlavní obchodní partneri Číny – Kórea a Taiwan – zatiaľ čo kľúčoví obchodní partneri USA (Mexiko, Kanada) by na tom boli v prípade čínskej krízy výrazne lepšie. Prepad Číny by tiež výraznejšie zasiahol komoditných exportérov na čele s Austráliou a Ruskom. A v neposlednom rade by bolo, podobne výrazne ako pri americkej kríze, zasiahnuté Nemecko – jeden z najväčších strojárskych exportérov na svete. To by možno prekvapivo dostalo výraznejší zásah než Číne geograficky bližšie Japonsko.