Keď si myslíme, že naša činnosť spôsobuje veľkú zmenu k lepšiemu a pravda je tá, že nespôsobuje nič, existuje na to výraz môjho známeho – „prd vo vesmíre“. Napríklad sa podaktorí zhodli na tom, že za všetko môžu plastové slamky. Vynaliezaví podnikatelia preto vymysleli slamky papierové, bambusové, ľudstvo si zrazu s úľavou vydýchlo. Neviem inak, kedy sa stalo to, že sme prestali vedieť piť bez slamky (čosi iné sú, samozrejme, zdravotné dôvody).
Neviem, či si ešte spomínate na ten zvláštny úkon, keď človek len tak odvážne priložil pery k poháru a pil takpovediac nadivoko bez konkrétnejšieho smerovania tekutiny slamkou do úst. Ešte sa dnes nájde pár hrdinov, ktorí vedia piť bez slamky. Sú to poslední správni chlapi, silné ženy a občasní dobrodruhovia.
Po tomto krátkom pásme irónie by som len rada vyjadrila pointu odvážnou otázkou – čo ak nepotrebujeme slamky vôbec!? Možno ani nepotrebujeme každú chvíľu nový telefón! Nepotrebujeme mať niekoľko kabeliek ani stále nové oblečenie, ktoré si môžeme dovoliť, lebo vzniká v lacnej mašinérii druhého najneekologickejšieho biznisu na svete. Nepotrebujeme každý produkt, ktorý nám úprimne núka náš obľúbený influencer. Nepotrebujeme všade chodiť autom ani toľko lietať. Na stránke myclimate.com si môžete vyrátať uhlíkovú stopu, ktorú spôsobíte konkrétnym letom alebo používaním auta. S hrôzou som zistila, že spiatočný let do Ázie vytvorí uhlíkovú stopu na jednu osobu takú veľkú, ako ju priemerný Európan urobí za jeden rok bežnou činnosťou! A aj tá by mala byť desaťnásobne nižšia, aby sme klímu udržali.
Prívalové dažde nemajú ako vsakovať do pôdy, pretože zem je stuhnutá z predchádzajúceho sucha a nepriaznivého zaobchádzania. Udržať vodu na pevnine je základ, no stále je nám zaťažko zbierať dažďovú vodu na polievanie, radšej sa o 17.30 spustí automatická závlaha s pitnou vodou.
Pri kritike do cudzích radov myslím aj na svoje nedostatky. Nechám si preto všetko vysvetliť klimatológom Jozefom Pechom v najbližšom Trochu inak. Tuším však, že sa zhodneme na jednom – veci sa nezmenia, pokiaľ sa nevzdáme absurdných komfortov konzumnej spoločnosti. Istý ženský magazín aktuálne venuje čitateľom spomínané papierové slamky, preto musia každý výtlačok zabaliť do plastu!!! Uf. Ďakujem časopisu za silný symbol definujúci nás všetkých. Nášho vypúšťania prdov do vesmíru, ktoré nič neriešia. Skôr naopak. Nakŕmia nás ilúziou, že niečo robíme, aby sme zas mohli poľaviť. Okrem toho – aj prd je skleníkový plyn.