Nemalá časť verejných výdavkov je financovaná systémom „pay as you go“, teda priebežne. Ten, kto dnes nepotrebuje, platí za toho, kto potrebuje. Pri dôchodkoch je to pravidelne recyklovaná téma, ale rovnako to funguje aj pri výdavkoch na zdravotníctvo. Ekonomicky aktívni odvodmi napĺňajú systém, ktorý financuje zdravotnú starostlivosť, ktorej najväčšiu časť spotrebovávajú ekonomicky neaktívny. Hoci výdavky na zdravotníctvo tvoria menšiu časť verejných výdavkov ako dôchodky, so zhruba 13-percentným podielom to nie je časť zanedbateľná.
Pri dôchodkoch pomerne presne vieme, aké budú výdavky v budúcnosti. Máme na ne vzorec, ktorý hovorí, koľko eur mesačne na dôchodku dostaneme. Pri zdravotníctve je to zložitejšie – žiaden zákon nehovorí, že obyvateľ Slovenska má nárok na zdravotnú starostlivosť v hodnote napríklad 5 478 eur ročne. Nie je definovaný nárok, a preto nie je možné vypočítať budúcu „dieru“. Zdravotná starostlivosť môže mať podobu špičkových technológií a luxusných nemocničných izieb, ale aj drevených búd bez lekárov.
Môžeme však vymyslieť rôzne scenáre, ktoré hovoria o tom, ako sa asi náklady na zdravotníctvo budú vyvíjať. Napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že v nasledujúcich 50 rokoch narastú tieto výdavky o 20 až 40 percent. To by znamenalo, že zdravotné odvody by museli narásť aj o viac ako polovicu.
Ešte košatejšie prepočty robila Európska komisia. Tá v takzvanom Ageing Report predstavila 12 rôznych scenárov výdavkov na zdravotníctvo v členských štátoch. Vzťah výdavkov na zdravotníctvo a starnutia obyvateľstva je totiž zložitý. Vstupujú do neho veličiny ako úmrtnosť, chorobnosť, vývoj špecifických nákladov, zmena dopytu a bohatnutie, a mnohé iné. Tieto scenáre predpovedajú nárast podielu zdravotných výdavkov na ekonomike o 0 – 80 percent, v priemere však o 40 percent.
V systéme postavenom na odvodoch zmenšujúcej sa skupiny pracujúcich by to znamenalo, že zdravotné odvody by museli v nasledujúcich dekádach narásť o mnoho desiatok percent. Prirátajme k tomu otázku financovania dôchodkov (nárast sociálnych odvodov?) a máme zarobené na veľký generačný konflikt.
Riešením, alebo skôr zlepšením, by bola väčšia orientácia na životný cyklus jednotlivca. Teda vytváranie úspor na horšie časy, podobne ako v dôchodkovom systéme. Na rozdiel od dôchodkov tieto úspory nemusia mať iba finančnú podobu, ale aj podobu pevnejšieho zdravia. Infarktu v roku 2035 treba predchádzať už dnes. Je však otázne, ako túto úlohu zvládne verejný sektor orientovaný na krátkodobé politické cykly. Momentálne financovanie zdravotníctva funguje skôr v móde „z týždňa na týždeň“.