CFA inštitút každoročne organizuje súťaž CFA Institute Research Challenge, v ktorej testuje vysokoškolských študentov po celom svete v zručnostiach ako výskum, finančná analýza a oceňovanie firiem formou investičnej správy. Čo by v predvolebnom roku 2019 napísali finanční analytici o prípade „Slovensko, akciová spoločnosť“, keby sa naň pozreli cez svoju optiku? A aké by mali odporúčania pre manažérov štátu?
Je Slovensko „a going concern“?
Pozorné čítanie poznámok pod čiarou finančných výkazov ani nie je potrebné. Podľa Správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, publikovanej Radou pre rozpočtovú zodpovednosť v apríli 2019, na základe súčasných politík a demografických a hospodárskych projekcií sa verejný dlh vyšplhá do výšky 148,6 percenta HDP v roku 2068, o celých sto percent viac ako v súčasnosti. So započítaním spätnej väzby na makroekonomický vývoj prekročí verejný dlh najvyššie, sankčné pásmo, už v roku 2038, ešte pred tým, ako dosiahnu dôchodkový vek silné populačné ročníky narodené v 80. rokoch 20. storočia.
Dôvodom je demografická kríza. Ako dôsledok prepadu pôrodnosti, existujúcej vekovej štruktúry a predlžujúcej sa strednej dĺžky života klesne pomer ekonomicky aktívneho obyvateľstva k ľuďom nad 65 rokov zo súčasných päť na približne 1,6 v roku 2050. Podľa Správy Inštitútu informatiky a štatistiky Štatistického úradu SR z roku 2013 pripadne v roku 2060 na sto obyvateľov v produktívnom veku 101,2 človeka v neproduktívnom veku (v súčasnosti je to okolo 55).
Riešenia sú len bolestivé, dlhodobé a politicky neatraktívne. Avšak v každej verejne obchodovanej akciovej spoločnosti by akcionári okamžite žiadali zasadnutie krízového manažmentu a vypracovanie stratégie so sériou opatrení na výber. Návrhy môžu spadať do niekoľkých kategórií: po prvé, demografické (ako zmeniť vekovú štruktúru); po druhé, technokratické (ako danú tému odpolitizovať); po tretie, hospodárske (ako dosiahnuť vyššiu zamestnanosť, produktivitu alebo pridanú hodnotu v perspektívnych odvetviach); a po štvrté, rastové (ako udržať alebo zvýšiť hospodársky rast). Špeciálnou kategóriou riešení sú reformy (školstva, zdravotníctva, dlhodobej starostlivosti), o ktorých sa v súčasnosti diskutuje veľa, takže sa im tu nebudeme venovať.
Demografia: Mladí hlasujú nohami
Navyše, správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť prezentuje demografické trendy ako nízka pôrodnosť a starnutie ako dané, takmer isté, vstupy. Avšak úplne zabúda na dve analýzy Inštitútu finančnej politiky z rokov 2017 a 2018, podľa ktorých od roku 2004 (vstup do EÚ) celkovo odišlo zo Slovenska 319-tisíc občanov (netto po odpočítaní návratov a vylučujúc imigrujúcich cudzincov). To je približne šesť percent obyvateľstva, a približne 12 percent súčasného ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Viac ako polovica emigrantov mala medzi 19 a 30 rokmi.
V súčasnosti neexistuje kvalitná analýza príčin strácania najlukratívnejšej časti klientely Slovenska, a. s. Prieskum neziskovej organizácie LEAF na základe vzorky tisícov prevažne mladých Slovákov v zahraničí ako hlavné ekonomické dôvody odchodu do zahraničia uvádza, zostupne, životnú úroveň (teda nedostatok dostatočne (platovo) zaujímavých pracovných ponúk, hlavne v regiónoch), kvalitu poskytovaného vysokoškolského vzdelania a prepojenie na prax, kvalitu zdravotníckych služieb, a kvalitu podnikateľského prostredia vo všeobecnosti.
Začiatkom riešenia tohto celospoločenského problému je rigorózna analýza rozsahu a dôvodov tohto odchodu. Avšak akákoľvek budúca stratégia prevencie odchodu mladých do zahraničia (a návratu na Slovensko) pravdepodobne sama osebe stačiť nebude a celospoločenskej debate o trvalej či dočasnej imigrácii či o opatreniach na zlepšenie pôrodnosti alebo väčšieho zapojenia rómskej menšiny do hospodárstva, sa nebude možné naďalej vyhýbať.
Slovenský ropný fond
Po druhé, ak je problém príliš politický, jedným z riešení je odstrániť z rovnice politikov. Technickým prístupom k danému problému je preniesť zodpovednosť na novovytvorenú samostatnú politicky nezávislú inštitúciu, ktorá by nebola kontrolovaná krátkodobými politickými kalkuláciami. Ako sa stalo už v minulosti, treba zaviesť čo najviac automatických opatrení: napríklad obnoviť automatické prehodnocovanie dôchodkového veku, zaviesť automatické, dlhodobé a transparentné prispôsobovanie výšky dôchodku, prípadné poistenie dlhodobej starostlivosti podľa vzoru Nemecka, a tak ďalej. Reforma druhého piliera (napríklad defaultné nastavenie na indexové fondy) a zavedenie štvrtého piliera budú vyžadovať veľa politickej odvahy.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť navrhuje z dočasných prebytkov znižovať verejný dlh – prečo však nezúročiť úspory efektívnejšie, napríklad cez štátny investičný fond pre investovanie do celosvetových akcií podľa vzoru Nórska a ďalších viac ako 50 krajín, ktoré takéto riešenie uskutočnili?
Made in Slovakia 2025
Po tretie, na základe súčasnej daňovej politiky od fyzických osôb žijúcich na Slovensku štát v konečnom dôsledku vyberá viac ako polovicu príjmov, v podobe sociálnych odvodov, DPH, zdravotných odvodov, dane fyzických osôb a prevažnej väčšiny spotrebných daní. Najviac do rozpočtu logicky prispievajú ľudia s trvalým pracovným pomerom v podobe sociálnych odvodov, daní a DPH. Podpora globálne konkurencieschopných odvetví a zamestnávateľov, ktorí poskytnú stabilné, dlhodobé a podľa možnosti recesie odolné pracovné miesta, by malo preto byť jedným z najúčinnejších nástrojov boja proti demografickej kríze. Ak však nerátame všeobecné dokumenty typu Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030“ alebo Národná stratégia regionálneho rozvoja, žiadne konkrétne plány v tomto smere neexistujú. Ak by Slovensko podľa vzoru Číny (Made in China 2025) vytvorilo národnú stratégiu podpory a rozvoja odvetví, v ktorých má byť Slovensko konkurencieschopné v regionálnom, ak už nie v globálnom meradle, ktoré odvetvia by to boli? Za zamyslenie by, z rôznych dôvodov, stáli napríklad: IT sektor okolo kyberbezpečnosti a navigačného softvéru, elektromobilita, turistický ruch, výroba potravín, drevospracujúci priemysel a iné.
Rast: eurofondy a ľudské zdroje
Po štvrté, výnimočnou podkapitolou v téme hospodársky rast sú eurofondy. Na obdobie rokov 2014 až 2020 dostalo Slovensko alokovaný rozpočet 15,5 miliardy eur v rámci rôznych operačných programov, čiže takmer toľko ako štátny rozpočet Slovenska na jeden rok. Pritom eurofondy podľa niektorých výpočtov pokrývajú v posledných rokoch takmer sto percent verejných investícií štátu. Do marca 2020 vyčerpalo len 22,57 percenta z tejto sumy, čiže 3,5 miliardy eur, a je veľmi nepravdepodobné, že do konca rozpočtového obdobia sa podarí vyčerpať viac ako polovicu. Vzhľadom na materiálnosť súm a krátkosť termínov by v súkromnej firme už dávno fungovalo špeciálne oddelenie pod drobnohľadom CEO a akcionárov, s najefektívnejšími zamestnancami dočasne presunutými z iných oddelení, ktoré by dňom i nocou v úzkej spolupráci s regionálnymi divíziami pracovalo na tom, ako dané prostriedky alokovať čo najefektívnejšie.
Avšak z hľadiska dlhodobého hospodárskeho rastu je radikálna reforma koncepcie základného, stredného a vysokého školstva (s prepojením na prax) najkomplexnejšou, ale aj najdôležitejšou výzvou. Tejto téme sa venuje veľa dokumentov z pera štátnych inštitúcií aj mimovládnych organizácií. Výzvou bude všetky predstavy skĺbiť do jednej dlhodobej koncepcie, nájsť financie, a presvedčiť všetkých stakeholderov o výhodách čo najrýchlejšej implementácie. Tu sú asi všetky odporúčania zo sveta, fungujúceho na základe štvrťročných výkazov ziskov a strát, márne.
Bilancia
Na záver treba poznamenať, že Slovensko nie je akciová spoločnosť a riadenie štátu sa riadi inými pravidlami ako manažovanie či analyzovanie akciovej spoločnosti z finančného hľadiska. Avšak použitie tohto analytického rámca na kladenie ťažkých otázok o hospodárení štátu v súčasnosti a stratégii príjmov a výdavkov do budúcnosti nie je síce metafora dokonalá, ale v prepolitizovanom predvolebnom roku aspoň v nejakom zmysle prospešná. Aby sme ako občania a akcionári neprišli raz v budúcnosti na to, že už nevlastníme akciovú spoločnosť „as a going concern“, ale len Slovensko, spoločnosť s ručením obmedzeným.