Je sto rokov veľa? Pre človeka asi áno, pre univerzitu určite nie.
Fakt, že Československá republika, po roku existencie, založila na Slovensku univerzitu, vzbudzuje môj obdiv. Jednou z ambícií novovzniknutej stredoeurópskej demokracie bola potreba kvalitného vzdelávania. Škoda, že to nevydržalo dodnes.
UK nesie meno Jana Amosa Komenského. Učenec 17. storočia, pedagóg, mysliteľ, exulant, protestant. Temer každý vzdelaný Európan pozná jeho meno, počul o diele Orbis Pictus či Brána jazykov otvorená. Radi si pripomíname jeho ideu školy hrou, dnes takú populárnu. Avšak málokto si uvedomuje obrovský prínos Jana Amosa Komenského – vymyslel systém výučby a vzdelávania, prijatý v celom západnom svete, ktorý funguje dodnes.
Dieťa sa má od svojho narodenia do šiesteho roku života vzdelávať v rodine.
Od šiesteho roku do dvanásteho roku v základnej škole, a tá má byť v každom meste, rovnaká pre chlapcov a aj dievčatá. Hlavnými predmetmi majú byť písanie, počty, náuka o prírode a spoločnosti, náboženstvo, spev a ručné práce.
Od 12. do 18. roku života sa majú študenti vzdelávať v latinskej škole, tá má byť tiež v každom meste. Vzdelanie majú dostať v siedmich slobodných vedách ako gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia a hudba, k nim sa pridružujú prírodné vedy, geografia, história, matematika a jazyky. Žiaci sa majú vzdelávať v latinskom a gréckom jazyku, ale aj v jazyku svojich susedov.
Od 18. do 24. roku sa majú vzdelávať v akadémii. Akadémia má byť v každej krajine. Je to univerzita, v ktorej sa štúdium sústreďuje na teológiu, filozofiu, právo a medicínu. Študenti by po skončení školy mali vycestovať do zahraničia a pokračovať v získavaní poznatkov. Komenský navrhoval celoživotné vzdelávanie. Niečo, čo považujeme za fenomén modernej doby, celoživotné vzdelávanie, Komenský zakotvil už v 17. storočí.
Keď Jana Amosa Komenského vyhnali drastické okolnosti tridsaťročnej vojny z rodnej krajiny, nikto nemohol tušiť, že o niekoľko storočí neskôr sa univerzita s jeho menom bude snažiť napĺňať jeho odkazy.
UK sa snaží bodovať na vyšších priečkach hodnotení kvality univerzít vo svete. Tam sa im to darí primerane podmienkam, v rebríčku slovenských univerzít zväčša vedie. Kvalita rastie nielen v prirodzenej konkurencii, ale aj v rozumnom spájaní. Aj preto vzniklo memorandum o porozumení medzi UK, STU a SAV. Hoci slovo synergický efekt je nadužívané, dovolím si vyjadriť nádej, že naše konzorcium svojou priebojnosťou a aktivitami v slovenskom i európskom prostredí dokáže, že synergia nie je len pojem z termodynamiky.