Štvrťročná analýza J. P. Morgan ukazuje, ako je to s možnými bublinami na akciových trhoch. Hneď na začiatku zdôraznime, že pohľad na samotné ceny je zavádzajúci, rozhodujúca je valuácia. Teda pomer cien k ziskom či nejakému inému finančnému ukazovateľu. Ide o úplne rovnaký princíp, aký poznáme napríklad pri pečive, kde by nás tiež nemala zaujímať cena, ale cena na jednotku váhy.
Americkým akciám sa minimálne vo svetle vývoja v oblasti globálneho obchodu a fázy cyklu darí stále celkom dobre. J. P. Morgan pripomína, že cenovo sa nachádzajú vysoko nad predchádzajúcimi dvoma maximami. Zároveň však máme k dispozícii porovnanie valuácií. Z nich vidíme, že teraz sa trh obchoduje s PE (pomer cien a ziskov) pod 17, čo určite nie je málo, ale nie je to výrazne nad PE predchádzajúceho vrcholu (15,7). A súčasné PE je hlboko pod valuáciami z obdobia technologickej bubliny (27,2).
Kým ceny akcií sú vysoko nad predchádzajúcimi maximami, s valuáciami to také extrémne nie je. Môžeme tak podľa mňa hovoriť o tom, že trh je s ohľadom na fázy cyklu a súčasný globálny kontext stále dosť optimistický, ale ja tu žiadnu bublinu stále nevidím. Po kríze ťahali rast najmä korporátne zisky. Index SPX je teraz totiž v porovnaní s dnom z roku 2008 asi 4,2-krát vyššie, valuácia asi 1,6-krát vyššie, zvyšok cenového posunu teda ide na vrub rastu ziskovosti.
Ziskovosť najmä v USA skutočne prešla veľkým boomom a nachádza sa vysoko nad predchádzajúcimi maximami. A to zďaleka nielen vďaka zníženiu daňového zaťaženia. Tento rast je totiž do značnej miery spojený s historicky vysokým podielom ziskov na celkových príjmoch (teda nízkym podielom miezd na nich). Ak porovnáme aktuálnu valuáciu svetových trhov s 25-ročným priemerom a rozsahom valuácií dosiahnutým za posledné štvrťstoročie, trhy sa poväčšine držia pomerne blízko historického štandardu. Výnimkou je Japonsko, kde sa súčasná valuácia nachádza hlboko pod ním.
Údajné bubliny na akciových trhoch sa niekedy vydávajú za dôkaz nezodpovednej monetárnej politiky. S tým, že inflácia sa síce na trhu tovarov a služieb drží na nízkych úrovniach, ale „preliala sa“ práve na trhy investičných aktív. Tento koncept prelievania inflácie je podľa mňa problematickejší, než sa nám niekedy podsúva. A vyššie uvedené by malo celkom jasne naznačiť, že: po prvé, túto údajnú akciovú infláciu nemožno posudzovať na základe cien, a po druhé, pohľad na valuáciu ukazuje, že ani tu k žiadnej hyperinflácii a masívnemu objavovaniu sa bublín nedochádza. To neznamená, že nejaké bublinky niekde nie sú a že monetárna politika je bez chyby. Ale to už je trochu iný pohľad než plošné oznamovanie skazy.
Trh je s ohľadom na fázy cyklu a súčasný globálny kontext stále dosť optimistický.