Pred pár dňami INESS zverejnil výsledky nového indexu Zdravie za peniaze. Slovensko v ňom spomedzi 26 hodnotených štátov skončilo na 23. mieste. V tomto momente by sme mohli začať lamentovať. No pri bližšom pohľade si všimnete, že na prvom mieste sa umiestnilo Grécko a na predposlednom Švajčiarsko. Tu čitateľ spozornie. Väčšina z nás by sa asi chcela liečiť skôr vo Švajčiarsku ako Grécku. Čo nám vlastne toto hodnotenie hovorí?
Nehovorí nám o tom, aká je absolútna kvalita zdravotníctva. Rebríček je totiž vážený výdavkami na zdravotníctvo a tie sú ešte upravené o výšku miezd v krajine. Ak by sme sa pozreli na absolútne hodnoty, ak by sme nezohľadňovali „cenu“, tak na čelných miestach bezpečne trónia superbohaté štáty ako Nórsko, Švédsko či spomínané Švajčiarsko. Preváženie výdavkami nám však umožní hľadať hodnotu za peniaze. Koľko zdravia navyše prinesie každé euro vložené do systému.
V tomto excelujú Gréci. Aj keď vlastne nechtiac. Hospodárska kríza totiž v krajine spustila veľký spontánny ekonomicko-zdravotný experiment. Grécke výdavky na zdravotníctvo klesli počas krízy o tretinu. Na Slovensku by to znamenalo vyškrtnúť takmer dve miliardy zo systému. Dokážete si niečo také vôbec predstaviť? Ja nie. Gréci si to nielen predstavili, tam sa to aj stalo. Zároveň im však ostali zdravotné výsledky na solídnej úrovni. Nie špičkovej, ale dosť vysokej na to, aby ich to vynieslo na čelo rebríčka. V nasledujúcich rokoch môžeme sledovať, čo tento experiment Grécku prinesie. Začne sa tam po pár rokoch prejavovať pokles zdrojov a zdravie Grékov sa bude rapídne zhoršovať? Alebo sa efekt zdravotníctva preceňuje a v skutočnosti za ich výsledkami stojí stredomorský spôsob života?
Iný prípad je Švajčiarsko. Ich špičkové absolútne výsledky sú draho zaplatené. Kým na Slovensku pripadá na obyvateľa zhruba 1 100 eur zdrojov v zdravotníctve, vo Švajčiarsku je to okolo 9-tisíc eur. Vysoké bohatstvo umožňuje Švajčiarom kupovať si aj služby s nižšou pridanou hodnotou. Slepé črevo môžete zoperovať za tisíc eur, alebo v špičkovej luxusnej nemocnici pánom profesorom za 10-tisíc eur. Výsledok druhej operácie bude asi trocha lepší, ale nebude 10-násobne lepší. No ak ste bohatí, radi si veľa priplatíte aj za malé zlepšenie. Švajčiari sú bohatí. Skombinujte to s vysokým podielom súkromného zdravotného poistenia, ktoré umožňuje spotrebiteľom prilievať do systému dodatočné peniaze, a dostanete nízku hodnotu za euro a 25. pozíciu v rebríčku.
V prípade bohatej krajiny je takáto pozícia známkou luxusu a vysokej nasýtenosti zdravotnými službami. V prípade východoeurópskej krajiny je to však smutný výsledok. Znamená, že za základné veci platíme toľko, ako by to bol luxus.
Hospodárska kríza totiž v Aténach spustila veľký spontánny ekonomicko-zdravotný experiment.